Prečo cestujeme do nebezpečných krajín?

Otázka bezpečnosti je pre mňa na cestách veľmi dôležitá. Nemám chuť doplatiť zdravím, či životom na svoju zvedavosť, aj keď niektorým známym sa zdá pravý opak. Stačí, že spomeniem, že som navštívil krajiny ako Irán, Náhorný Karabach, Albánsko, Kosovo, Mjanmarsko, alebo hoc aj Ukrajinu a hneď ma začnú poúčať, že čo všetko sa mi tam mohlo stať… jediný návštevník týchto diabolských krajinách neostane nažive… no ale stalo sa.

Chlapci na ostrove Qeshm v Iráne

Chlapci na ostrove Qeshm v Iráne

Žiaľ takéto zmýšľanie majú obyčajne tí ľudia, ktorí sa dostali maximálne tak do Chorvátska a na zvyšok sveta sa pozerajú len cez obrazovky televízorov. Akonáhle sa niekde niečo zlé stane, tak si to zafixujú ako miesto, kde v živote, za žiadnych okolností nesmú vkročiť, ak chcú ostať na žive.

Jeden z hlavných dôvodov, prečo niektorí považujú všetky možné krajiny za nebezpečné je ale ich vlastná veľmi zlá informovanosť a zovšeobecňovanie. Preto sa rovnako aj cudzinci často boja cestovať na Slovensko. Možno sa ti to zdá byť absurdné, ale máme status potenciálne nebezpečnej krajiny a mnohí si nás spájajú s Ruskom. Rovnako na Slovensku si ľudia chybne spájajú islam s terorizmom a teda očakávajú, že návšteva moslimskej krajiny je istá smrť.

V Indonézii - najväčšej moslimskej krajine

V Indonézii – najväčšej moslimskej krajine

Preto ak ťa bude niekoho poúčať o tom, aké je to kde nebezpečné, over si, či tam bol a či má vôbec tušenie, kde sa spomínané miesto nachádza. Ak tam nebol a ty si zvedavý na informácie z danej oblasti, informuj sa napríklad na wikitravel.org.

U nás často ľudia ani nevnímajú Irán a Irak ako rôzne krajiny. Potom sa čudujú keď cudzinci robia to isté a nevedia, že aj Slovensko a Slovinsko nie je to isté. A pritom toho máme možno so Slovinskom viac spoločné, ako Irán s Irakom.

Preto zisťuj aktuálne informácie o bezpečnosti buď na relevantných webových stránkach, alebo, ak si na cestách, tak sa pýtaj ľudí, žijúcich neďaleko – tí majú lepšie a čerstvejšie informácie, ktorej oblasti sa vyhnúť. Napríklad v Iráne sú nebezpečné oblasti blízko hraníc s Afganistanom. To ale neznamená, že sa treba vyhnúť celému Iránu – krajine, kde som sa 2 mesiace cítil veľmi bezpečne. Brali ma ako hosťa a tešili sa, že som ich prišiel navštíviť. Často som dostával pozvania na rôzne akcie, pikniky, diskutovali sme dlhé hodiny o živote a bolo to skvelé. Preto je zvláštne, keď mi niekto, čo Irán ani nevie nájsť na mape začne tvrdiť, že sú tam samí teroristi. Rovnako je to s Kosovom a nespočetným množstvom ďalších krajín.

V stane u kočovných pastierov jakov v Tibete

V stane u kočovných pastierov jakov v Tibete

Na druhú stranu, možno je to aj dobre, keď si mnohí myslia, že niektoré krajiny sú také nebezpečné. Aspoň sú zatiaľ neskazené turizmom a dajú sa tam práve stretávať milí ľudia, ktorí na teba nebudú pozerať ako na chodiacu peňaženku. Stačí, keď si spomeniem na Bali, alebo iné „raje“ a mám husiu kožu…

Kamarát Peter Gregor, ktorý vyhľadáva oblasti neskazené turizmom, často označované ako nebezpečné, krásne zhrnul výhody cestovania do „nebezpečných krajín“. Peter navštívil Irak, aj Afganistan ako aj ďalšie krajiny, ktoré turisti bežne nenavštevujú. Nie je to samovrah, ale dobrodruh, ktorý od cesty očakáva viac, ako len návštevu turistických atrakcií a váľanie sa pri mori.

Prečo teda cestujeme do nebezpečných krajín?

Pretože častokrát, ak sa chceme vyhnúť davom turistov, sú to práve krajiny s neveľmi dobrou reputáciou, ktoré dokážu poskytnúť jedinečný zážitok, kedy domáci nevidia v človeku iba chodiacu peňaženku alebo hocijaký úžitok, t.j. naozaj vás radi uvidia.

Adrenalín, ktorý nám stabilné krajiny nezaručia. Mladý človek potrebuje okúsiť neisté situácie a azda i trocha nebezpečenstva, aby vedel, ako reaguje a či je schopný neriešiť iba to, či má v práci chuť na kávu s mliekom alebo bez. Nevyžaduje to nevyhnutne sa púšťať do rizika, aj takzvané nebezpečné destinácie sa pri dostatočnej informovanosti dajú zvládnuť bez akejkoľvek ujmy.

Nedotknutosť

„Nebezpečné“ destinácie poskytnú človeku bezprostredný kontakt s prostredím a samotu, ktorú v turistických destináciach nenájde. Žiadne poplatky, žiadny špekulanti, žiadne zatváracie hodiny.

Peter Gregor

Peter Gregor (archív Petra Gregora)

Možnosť zažiť pocit objaviteľa

Objavíme niečo, čo nenájdeme v žiadnom turistickom bedekeri a možno ani na google mapách – zaznamenáme miesto, ako prví.

(archív Petra Gregora)

Získame bezprostredné informácie

Pretože kontakt s ľuďmi je vrúcnejší, srdečnejší a úprimnejší, otvorí nám nové brány a dozvieme sa tak veci, ktoré by nepovedali novinárom a možno ani susedom.

Peter Gregor v Iraku

Peter Gregor v Iraku (archív Petra Gregora)

Sebavedomie

Keď v pohode zvládneš takýto výlet a vieš sa aj v neľahkých situáciách o seba postarať, pomôže ti to uvedomiť si svoju hodnotu a silu.

Priaznivé ceny

Ubytovanie, strava, transport – to sú častokrát položky, ktoré sú neporovaneľne lacnejšie ako u nás, či v rozvinutých krajinách.

Afganistan

Afganistan (archív Petra Gregora)

Vytvárame hlboké priateľstvá

Na svojich cestách (hlavne po Iraku) som získal priateľov, o ktorých viem, že ich dôveru nestratím a aj napriek diaľke ostaneme k sebe vždy úprimní.

(archív Petra Gregora)

Učíme sa tolerancii

Uvedomiť si, aké je dôležité navzájom komunikovať – pretože vidíme, ako v konfliktných destináciach dochádza aj k etnickým čistkám. Uvedomiť si, že všetci ľudia sú vo svojej podstate rovnakí.

Stávame sa nesebeckými

V „nebezpečných“ destináciach nemôžeme myslieť iba na seba, len tak sa skryť v kaviarni, všade budíme záujem a všade si to vyžaduje dať zo seba najviac. Úprimnosť, ochota, úsmev, rešpekt aj ústupky častokrát zachraňujú životy!

(archív Petra Gregora)

Sme v stave pozornosti

Nezaspíme na vavrínoch a neostaneme stagnovať, uvedomujeme si, že život je dynamický a prináša zmenu, život nás potrebuje, aby sme mu dokázali, že máme prečo žiť.

(archív Petra Gregora)

Nevídané zážitky

Napríklad aj možnosť strielať z ručných palných zbraní – keď si získate dôveru domáceho obyvateľstva alebo vojakov, radi vám zapožičajú svoje zbrane.

Sme viac vďační

Vychutnáme si jedlo, vychutnáme si pohodlie, bezstarostnosť spojenú s cestovaním, tešíme sa z maličkostí, sme ochotní pomôcť nie preto, že sa to patrí, ale preto lebo chceme. Niektorí ľudia sú radi, že majú šancu sa cez deň vôbec najesť.

A preto, cestujeme aj do „nebezpečných“ destinácií, aby sme pochopili, kto sme a čo máme. Ak to už všetko chápete, necestujte nikam, ale ani sa potom nesťažujte! 🙂 Peter Gregor

Na záver

Do nebezpečných krajín cestujeme nie preto, že by sme vyhľadávali nebezpečie. Ale preto, že v skutočnosti nie sú tak nebezpečné a ponúkajú možnosť zažiť jedinečné zážitky s milými ľuďmi neskazenými turizmom.

(Visited 1 841 times, 1 visits today)

You may also like...