Ako riešim hygienu na cestách?

Mnohí sa ma pýtali, ako riešim hygienu na cestách, keď napríklad spávam v stane, čo všetko vláčim so sebou, kde si periem, ako môj žalúdok zvláda miestne hygienické štandardy. Myslím, že zodpovedanie týchto otázok môže byť zaujímavé aj pre ostatných návštevníkov blogu hogy.sk a tak Vám to tu všetko pekne vyklopím. Čítajte!

Toaleta
Za toaletu zásadne nemíňam peniaze. Ak mi treba na záchod, jednoducho nabehnem do prvého obchodu, reštaurácie, hotelu a zdôverím sa so svojím problémom. Pokiaľ si chcete posedieť na peknom záchodíku, vojdite do najluxusnejšieho hotela, čo nájdete. Kedysi som na to nemal gule, ale postupne som si zvykol jednoducho slušne popýtať čokoľvek potrebujem a fakt si nespomínam, že by ma niekedy poslali do kelu. Benzínka, obchodné centrum, policajná a požiarna stanica, či nemocnica sú tiež dobré „verejné toalety“. Prípadne sa môžete popýtať na záchod aj obyvateľov náhodného domu. Občas ako bonus dostanete aj pozvanie na kávu, či obed. Pokiaľ stopujete je dobré zbehnúť na záchod (vyčurať sa pri ceste) vždy, keď k tomu máte príležitosť. Môže sa vám stať, že naďabíte na šoféra, ktorý ide 1000 km bez prestávky. (Samozrejme vždy mu môžete povedať, nech vám zastaví na vyčuranie, ale existuje šanca, že kým budete čurať zdrhne s vašim batohom. Je to dosť nepravdepodobné, no náhoda je blbec a nerád riskujem, ak nemusím.) Ešte musím dodať, že hoci to znie nechutne, odporúčam vám zvyknúť si na nepoužívanie toaletného papiera na toaletách v Ázií. Jednak je to zaujímavé čistiť si zadok vodou rovnako ako to robia miestni a okrem toho toaletný papier tu máte problém spláchnuť (upchá záchod, alebo tam ostane plávať).

Sprcha
Je pravdou, že pokiaľ spávate v stane, môže sa stať, že sa nebudete sprchovať každý deň. Ale pokiaľ by ste ozaj chceli, tak sa skoro vždy dá nájsť riešenie, ako sa zadarmo osprchovať. Ak ste mimo civilizácie, poslúži vám jazero, more a potok (veľké rieky sú v Ázií zväčša veľmi špinavé, tie nevyužívam). Pri umývaní sa v potoku, mori a jazere obyčajne nepoužívam šampón ani mydlo, nech neublížim prírode. Dobru sprchou je aj silný dážď – jednoducho sa zoblečiete (do plavok) a sprcha fičí. V civilizácií sa dá povedať, že skoro všade kde nájdete toaletu nájdete aj „sprchu“ – niekde sa však môžete umyť len v umývadle. Niekde majú verejné záchody zadarmo aj so sprchami. V Ázií majú väčšinou v rohu každej toalety odtok a tak môžete vedierko, či misku, ktoré tam vždy nájdete využiť na osprchovanie sa. Voda je z vodovodného kohútika, alebo dažďová zo sudu. Na teplú sprchu zabudnite! Často som sa sprchoval na benzínkach, v obchodoch, reštauráciach, policajných staniciach (to hlavne v Thajsku a skoro vždy som tam nakoniec aj dobrovoľne prespal – majú internet a občerstvenie zdarma). Občas som si postavili stan neďaleko oficiálneho kempingu a využil ich sprchy (pssst!). Často sa stáva, že ma šofér pozve domov, tak sa tam samozrejme osprchujem aj za predpokladu, že tam nebudem spať. Spravidla sa sprchujem všade, kde sa naskytne jednoduchá príležitosť. A tak mám niekedy sprchu 2x denne. Občas si budete chcieť možno aj zadarmo zaplávať a nie len v rieke, jazere a mori. Na to už ale treba mať niekedy trochu drzosti. Napríklad keď niekde vidíte napustený bazén pri dome, popýtate sa, či si tam môžete zaplávať. Pokiaľ majú bazén v kempingu (hoc tam nespíte, tvárite sa, že tam spíte a idete si zaplávať). Takto sme si napríklad na Vianoce v Austrálií hneď pri Uluru zaplávali aj v bazéne luxusného hotelu. Jednoducho sme šli dnu ako keby nič. Ešte sme dostali aj čisté uteráky, následne sa osprchovali a šli do púšte osláviť Vianoce.

Pranie
Keďže nemám veľa ošatenia, musím si prať asi 2x týždenne. Nie je to však nič zložité. Keď som v prírode využívam potok, ale periem bez použitia chémie. Prádlo nesmrdí a ani nevonia, no rozhodne je to lepšie ako nič. Keď som v civilizácií periem na rovnakom mieste, ako som sa sprchoval. Na pranie obyčajne využívam mydlo, či šampón – prací prášok len výnimočne. Prádlo nechávam sušiť v noci na povraze pri stane. Cez deň mám prádlo prichytené zapínacími špendlíkmi a skobami o batoh. Keď ma niekto pozve domov, občas mi aj operú (ak majú práčku alebo slúžku). Vtedy si nechám oprať aj to, čo mám „čisté“ (prané vlastnoručne). Snažím sa aby moje prádlo nesmrdelo, keďže nechcem aby si šoféri mysleli o stopároch, že sú to prasatá.

Čo vláčim vo svojej „hygienickej taštičke“?
Stretávam sa s tým, že mnoho ľudí má so sebou 2 kg chémie aby boli úžasne čistučkí. To rozhodne nie je môj prípad. U mňa je to obvykle len 100 – 200 gramov. Mám so sebou nádobku na šampón (65 gramov). Keď sa naskytne príležitosť, tak si ho zdarma doplním. Momentálne je tam mix možno aj 10 druhov šampónov (no a čo?). Tiež mám so sebou pár malých mydielok dostal som ich, keď som niekde musel platiť za ubytko. A mám ešte zubnú kefku, zubnú pastu a toaletný papier (používam ho hlavne na smŕkanie). To je ozaj všetko. Keď cestujeme dvaja, rozdiel je len v počte zubných kefiek, ostatné sa zdieľa (ok, dievčatá majú ešte ich špeci veci).

Zásadne nepoužívam žiadne tie antibakteriálne čističe rúk, čo sa u nás akosi dostali do módy. Dokonca si obyčajne ruky umývam dažďovou vodou bez mydla. Zatiaľ som mal len raz malé žalúdočné problémy (v Barme). Jedávam na trhoch, uliciach, či najlacnejších reštauráciách pre miestnych. Niekedy ale preferujem použiť vlastnú lyžicu, či paličky. V JV Ázií je skvelým zvykom, že ku každému jedlu máte horúci čaj zdarma priamo z termosky a to koľko len chcete (vždy vypijem celú termosku) a keď nie čaj, tak aspoň vodu. Poháre však niekedy nevyzerajú byť veľmi čisté a tak radšej vyťahujem svoj vlastný plechový hrnček. Myslím si, že som si za posledný rok nazbieral celkom slušné množstvo všakovakých baktérií a moje telo si na ne celkom dobre zvyklo. Možno pomohlo aj to, že som sa posúval pomaly stopom a moje telo teda nezažilo taký šok, ako keby som priamo zo Slovenska preletel napríklad do Barmy. Myslím, že to by mohol byť vážny problém. Niekedy sa fakt divým, čo všetko som zvládol bez ujmy na zdraví.

Aby som to zhrnul, hygienou si netreba príliš lámať hlavu. Čokoľvek potrebujete môžete mať úplne v pohode zadarmo, len niekedy si to musíte slušne popýtať (usmiať sa a poďakovať). Dievčatá majú občas väčšie hygienické nároky, no napríklad moja frajerka zvládala jej dni celkom v pohode. Občas sme si však zaplatili ubytko, alebo dohodli couchsurfing na dané obdobie. Takže žiadne obavy, hygiena rozhodne nie je to, čo by vás malo odrádzať od vášho vysnívaného dobrodružstva!

Zachod a sprcha v jednom

Zachod a sprcha v jednom

bazen na Vianoce

bazen na Vianoce

(Visited 6 458 times, 1 visits today)

You may also like...

2 komentáre

  1. Mat píše:

    Hogy, pozdravujem a fandím. Sám mám už pár týždňov veľkú chuť niekam vypadnúť, len neviem ešte kam, ale dúfam, že sa odhodlám, aj keď takým veľkým štýlom ako ty to asi nebude:).Tak pokiaľ sa človek nejak neprepotí tak zase každý deň sprcha byť nemusí. Náročnejšie to už majú niekedy ženy, ale trebárs aj ľudia ako ja čo nosia šošovky. Na ich výmenu musia byť ruku čisté, teda poriadne umyté mydlom, lebo raz dva ťa bude páliť prinajmenšom oko… Síce na to sú nejaké ant. gély, pri ktorom sa hneď po jeho použití dá trebárs manipulovať aj so šošovkami…
    Ako spomínaš aj ty, no ja by som asi na to nemal “gule” pýtať si rôzne veci od ľudí. V našich končinách sú na to ľudia neni naučení, resp. skôr su od toho odnaučení niečo si vypýtať a cítia sa pritom blbo. A zase aj reakcia ľudí je často taká, že čo odo mňa chceš, tým sa to iba utvrdzuje. Veď stačí prísť trebárs do nejakej predajne, či niečoho podobného kde je človek dokonca zákazník ( teda iná rola a profit z neho) a aj tak sa stretne človek s tým, že sa tvári ten zamestanec, že čo odo mňa chceš resp. daj mi pokoj…

    • hogy píše:

      Co sa tyka sosoviek, ja som prave kvoli tomu pred vycestovanim absolvoval operaciu oboch oci. Mal som dioptrie okolo -3. Ci sa to oplatilo som sa nevedel sam rozhodnut, lebo je pravda, ze ta operacia sice dopadla relativne dobre, ale stale vecer vidim romazane svetla poulicnych lamp a asi by som sa bal aj soferovat vecer. Ale zase cez den je to ok a ked to porovnam s tym, kolko je ostara ci uz so sosovkami, alebo s okuliarmi, tak sa to celkom oplatilo. No ale zacvakal som si okolo 1500€.Jo a este mam problem, ze nevidim do velmi maleho blizka, tak ako som videl pred tym. Nit do ihly by som asi nenavliekol..hmm :/

      Mas pravdu, ze u nas su ludia uceni k tomu, aby sa so vsetkymi problemami popasovali sami. Ale vo svete taky pristup nie je celkom bezny. Stretavam sa s tym, ze ludia sa ozaj snazia pomoct aj ked ich o to neziadam (niekedy si to ani ozaj neprajem, lebo pomoc nepotrebujem), ale ked o cokolvek poziadam, tak bez hlupych reci mi vyhoveju. Napriklad aj internet riesim tak, ze zajdem do najdrahsieho hotelu v okoli (ocakavam, ze tam bude najrychlejsi nternet) a poprosim ich, nech mi daju heslo na ich wifi, ze chcem napisat email domov, aby sa o mna nestrachovali. 🙂
      Ludia su obycajne velmi ludski a chapu moje problemy, takze to ide akosi lahsie, ako by si cakal.

      Len stopovanie nie moc chapu a tak ma obcas zachranuje papierik, kde mam v ich jazyku napisane, ze o co mi ide, ze ked ma odvezu aj 1km v smere do mesta, ktore som povedal, ze mi to pomoze.