Ako sa vyvarovať strate cenných vecí a byť v bezpečí

Na seba a svoje veci si treba dávať pozor v zásade vždy… ale keď sa ocitneš kdesi ďaleko od Slovenska bez dokladov, telefónu, alebo rovno bez celého ruksaku, je to vážny problém. Poznám niekoľko cestovateľov, ktorým sa podobné nepríjemnosti stali a síce potom opisovali následné udalosti ako veľmi silné zážitky, nie som si istý, či presne o tento druh zážitkov stáli. Extrém je kamoš Martin, ktorému v Brazílii ukradli všetko a ostalo mu len oblečenie, ktoré mal na sebe a nič viac…

Bez dlhých rečí ti prinášam rozsiahly článok o tom, ako minimalizovať riziko vzniku škodovej udalosti a v prípade, že sa predsa niečo stane, ako by si mal postupovať. Tiež sa spolu pozrieme na to, ako sa rozumne správať v zahraničí (a aj vo svojej domovine). Vychádzam zo svojich skúseností a prikladám aj názory štyroch skúsených cestovateľov. 🙂 Oveľa viac užitočných informácií (nie len) na túto tému nájdeš aj v mojej knihe Okolo sveta s palcom hore.

Multirozhovor s kvartetom skúsených cestovateľov o bezpečnosti na cestách

Ivana Grešlíková

Ivana Grešlíková dlhodobo cestuje a bloguje od roku 2013. Miluje Áziu, južnú a východnú Európu, momentálne objavuje Mexiko a Južnú Ameriku. Je autorkou jediného kompletného sprievodcu Thajskom na Slovensku Thajsko bez cestovky.

Silvia Púchovská

Silvia Púchovská je skúsená cestovateľka, ktorá okrem iných krajín sama precestovala Latinskú Ameriku. V súčasnosti žije na Bali, odkiaľ pracuje na diaľku a surfuje. Svoje skúsenosti z ciest, práce na diaľku a zážitkov z digitálneho nomádstva zhrnula v knihe Svet je moja kancelária.

Milan Bardún

Milan Bardún je solo cestovateľ a digitálny nomád, ktorý od roku 2013 bloguje na BezMapy. Jeho blog sa stal zároveň aj jeho obživou.

Peter Gregor

Peter Gregor je dobrodružný cestovateľ navštevujúci menej známe miesta, kde obyčajne turisti takmer (alebo vôbec) nechodia. Má rád autentické zážitky s miestnymi a rád sa o svoje skúseností podelí aj prostredníctvom cestovateľských prezentácií. Bloguje na SME, alebo na TravelCourage.


1. Stalo sa ti počas tvojich ciest, že by ti niečo cenné zmizlo? Ak áno, čo to bolo a aké boli tvoje následné kroky?

Ivana: V Bruseli mi zmizol OP. Dodnes neviem, či som ho stratila, alebo mi ho ukradli. Nahlásila som to na miestnej polícii vo štvrti, kde som bývala. Dali mi potvrdenie, s ktorým som šla veľvyslanectvo SR v Bruseli, kde som dostala oficiálny papier pre úrady na Slovensku.

Silvia: Počas mojich ciest sa mi niekoľko krát stalo, že niečo zmizlo. Rok 2012 bol pre mňa taký zvláštny, lebo ma okradli 3 krát. Najprv v Kodani, kde som spravila úplnú hlúposť, lebo som v bare nechala tašku bez dozoru, počas toho, ako som tancovala. Ukradli mi doklady a karty. Všetko som hneď zablokovala a vybavila nové doklady na Slovensku. O šesť mesiacov mi v jednom bare na turistickej Simon-Dach strasse v Berlíne ukradli tašku s novým iphonom, kartami a kľúčmi. Boli to profesionáli, ktorí do mňa strčili a tašku hneď zobrali. Keď som to neskôr nahlásila na polícii, tak mi povedali, že im je to ľúto, ale stáva sa to tam často. Okrem toho, že som išla na políciu, čo mi v podstate nie veľmi pomohlo, lebo som v tej dobe nemala ani poistenie, tak som okamžite cez kamarátov telefón zablokovala všetky bankové karty. Kúpila som si nový smartfón a dala opäť vybaviť nové karty. Ten „nový smartfón“ mi o niekoľko mesiacov ukradli v Čile. Vtedy som už našťastie cestované poistenie mala a od roku 2012 ho mám v postate non-stop.

Milan: Našťastie mi doteraz nič nezmizlo, ale to bude tým, že cestujem veľmi minimalisticky. Najdlhšie som bol preč 6 mesiacov a vystačil som si iba s príručnou batožinou, ktorá bola, mimochodom, plná techniky ako laptop, GoPro, foťák, mobil a nabíjačky. Pravidelne mi ale banka s radosťou blokuje kreditnú kartu, haha, no na to už mám taký gríf a volám im vždy cez Skype za ceny, ako keby som volal na Slovensku. Na Skype sa dá nabiť kredit a môžeš volať do celého sveta za nízke ceny, na akékoľvek číslo.

Peter: Kupodivu, nikdy sa mi nikto nič neukradol. Dokonca sa mi stalo, že v neslávne známych krajinách (ako je napríklad Albánsko) som si z nepozornosti niekde veci zabudol a vždy niekto z miestnych za mnou dobehol a vrátil mi ich.

2. Aký postup odporúčaš v prípade straty (alebo odcudzenia) svojho telefónu, pasu, platobnej karty, laptopu, fotoaparátu,…?

Ivana: Skôr mám pár tipov ako si veci ochrániť predtým, než ti ich odcudzia. Napr. na telefóne mám nainštalovanú appku Find My iphone, ktorá ho dokáže lokalizovať v prípade krádeže alebo straty, na laptope mám z toho istého dôvodu nainštalovanú aplikáciu Prey.

Elektroniku mám poistenú cestovaným poistením True Traveller, aj platobnú kartu. Je tiež lepšie cestovať s dvoma. Ja si jednu kartu nechávam vždy zamknutú na izbe v hoteli. Prvá vec pri strate alebo krádeži karty – zablokovať ju.

Silvia: V prvom rade odporúčam mať cestovné poistenie, podľa dĺžky pobytu, krajiny či aktivít, ktoré tam budete robiť. Ak sa niečo náhodou stane, je dobré to nahlásiť na polícii. Veľa ľudí najmä pri prvej strate či krádeži panikári, že im niečo zmizlo… treba si uvedomiť, že sú to len veci, ktoré sa dajú nahradiť a každému sa niečo také raz stane:) Všetko sa dá opäť kúpiť a aj bez pasu sa dá vrátiť späť na Slovensko. V prípade straty či krádeže pasu treba kontaktovať slovenskú ambasádu v danej lokalite a tí vám povedia postup, ktorí treba nasledovať.

Milan: V prípade odcuzdenia foťáku a mobilu by som to osobne asi neriešil. Predsa len, dohadovať sa s políciou niekde v Kolumbii či Mexiku by mi prišlo ako hádzať hrach o stenu. Pomohlo by to? Asi by som to išiel vychodiť a vynadal by som si. Avšak, v prípade dokladov by som išiel okamžite na políciu a ukázal im kópie svojich dokladov, ktoré mám vždy so sebou uložené niekde v cloude. Tiež záleží, či by sa mi to stalo v Taliansku alebo na Fiji. Strata pasu mimi Európskej únie je fakt prúser a znamenalo by to neodkladnú cestu domov s náhradným dokladom. V rámci EU by som z toho nebol až tak v strese – raz som videl na letisku v Miláne babu, ktorá stratila občiansky a nechali ju cestovať len na fotku občianskeho v mobile. Často sa mi na európskych letoch stáva, že doklad totožnosti ani nechcú vidieť, stačí im boarding pass.

Peter: Mimo Európy je to vcelku komplikovaný proces. Ja si nikdy zo sebou nenosím cenné veci (a laptop už vôbec nie), takže rátam s tým, že ak mi niečo zmizne, nebude mi to veľmi chýbať. Taktiež mám pri sebe dostatok hotovosti, na platbu kartou sa zďaleka nespolieham. Vždy mám so sebou druhý pas (na Slovensku je legálne mať dva pasy) a niekoľko fotokópii pasu so sebou uložených na rôznych miestach.

3. Ako sa snažíš chrániť si svoje osobné veci a na ktoré si dávaš najväčší pozor? Myslíš počas ciest aj na to, že raz sa môže stať, že ti miznú všetky veci naraz?

Ivana: Cestujem len s 10kg príručnou batožinou, takže ju mám viac-menej stále na očiach. Aj v autobuse, vlaku. Na ubytku zamykám ruksak s pasom a všetkými cennosťami s bezpečnostným zámkom. So sebou napríklad nosím len kópiu pasu a hotovosť len toľko, koľko potrebujem na deň.

V Indii sme v nočných vlakoch poisťovali ruksaky hrubou reťazou, ktorú sme kúpili na stanici. Robia to aj miestni, človek aspoň nevyzerá divne, keď si s kilovou reťazou priväzuje batožinu pod sedadlo.

Či myslím na to, že mi všetko ukradnú? Občas mi to napadne, ale to je všetko. To je akoby si sa bál vyjsť z domu, lebo keď si preč, tak ťa vykradnú. Urobím všetko preto, aby som o všetko neprišla, to je maximum, čo môžem preto urobiť:)

Silvia: Cenné veci a dokumenty vždy nosím pri sebe, alebo keď ich nemôžem mať pri sebe, tak ich zamykám do „lockera“. Nosím svoj vlastný zámok s číselným kódom. Osvedčil sa mi viac, ako zámky na kľúčiky. Poznám prípady, kedy ľuďom zmizlo všetko. Raz som tak stretla Slovákov v Paname, ktorým zmizli ruksaky a ostal im len pas a jedna karta, ktorú mali pri sebe. Ako sa hovorí na východe, „i tak še da“. Opakujem, je dobré mať poistenie a mindset, že sú to len veci, ktoré sa dajú vždy nahradiť.

Milan: Priznám sa, trochu to flákam a žijem v takej tej naivite, že ľudia sú dobrí. Dokonca si notebook nechávam v hosteli pod vankúšom, a pritom ma stál 1000 €. Síce so sebou nosím aj zámok, ale veľmi ho nepoužívam. Asi sa mi musí niečo stať, aby som sa konečne naučil dávať si na veci pozor? Paranoidný bývam iba na plážach. Tam si cennosti nenosím a ak, tak sú pod uterákom zahrabané v piesku a nie v taške. V tej je väčšinou len fľaša s vodou a opaľovací krém. Musím trikrát zaklopať, no nikdy mi nič nezmizlo – ani peniaze. Možno sa ma ľudia boja, lebo mám škaredý kukuč, haha.

Peter: Rátam s tým, že ak mi niekto vezme batoh, poradím si aj bez neho. Nikdy v batohu nenosím peniaze, pokiaľ je to možné (napr. v Iráne za pár sto eur dostane turista toľko peňazí, že ich proste do peňaženky neschová, tak tu platí výnimka). Najdôležitejšie dokumenty nosím vždy na tele a batoh sa snažím nikdy nespustiť z očí.

4. Stáva sa ti, že niektoré miesta radšej nenavštíviš kvôli obave z bezpečnosti?

Ivana: Pred pár rokmi sme nešli na konferenciu v Zimbabwe kvôli vtedajším nepokojom. Necestujem do vojnových zón. Tiež keď cestujem sama, dávam si väčší pozor a vyhýbam sa skôr niektorým štvrtiam, ale nie krajinám.

Silvia: Ešte sa mi nestalo, že by som nešla do nejakej krajiny kvôli bezpečnosti. Žila som pol roka v Salvádore a tri mesiace v Mexiku, ktoré sú na zozname najnebezpečnejších krajín na svete. Vždy sa však pýtam domácich, ktoré miesta či štvrte sú nebezpečné. Snažím sa nepricestovať do novej destinácie v noci a sama a neproducírovať sa po zotmení sama po veľkých mestách. Na Bali si treba uvedomiť, že najmä v turistických oblastiach jazdia ľudia na skútroch „zbesilo“ a treba nosiť helmu.

Milan: Samozrejme, nie som samovrah a domov sa chcem vrátiť celý. Pri cestovaní si dávam 120% pozor a počúvam svoju intuíciu. Pamätám si, že ma kamoši v Bogote v Kolumbii volali o deviatej večer na párty na jeden dom, ktorý bol peši asi 10 minút do miesta, kde som bol unavený. Nepáčila sa mi predstava ísť odtiaľ naspäť peši v noci, tak som na párty nešiel vôbec. Bogota nepatrí medzi najbezpečnejšie mestá sveta a naozaj mi nestojí za to mať takúto skúsenosť. Dávam si pozor a reagujem pocitovo.

Peter: Bol som už v Somálsku, Iraku a Afganistane a v zopár neuznaných republikách, takže naozaj netuším, ktorá destinácia by ma odradila. Reálne sa však obávam niektorých miest v Strednej Amerike, práve kvôli kriminalite. Tam sa ale v najbližšom čase určite nechystám.

5. Robievaš si zálohy fotografií a iných cenných dát?

Ivana: Áno, mám zálohu fotiek a videí na záložných diskoch.

Silvia: Áno, všetko dôležité mám zálohované na cloude alebo na harddiskoch.

Milan: Áno.

Peter: Nie, nerobím.

6. Používaš aj v zahraničí (mimo EU) slovenskú SIM kartu, alebo sa ti osvedčilo niečo iné?

Ivana: V každej krajine používam miestnu SIM, keďže žijem a cestujem v krajine 1-5 mesiacov.

Silvia: Slovenskú kartu v zahraničí nepoužívam, nechávam si len slovenské WhatsApp číslo, ktoré môžem používať aj pri inej SIM karte. V každej krajine, kde sa zdržím viac ako 3 dni si kúpim lokálnu SIM kartu s dátami.

Milan: Používam Chat SIM. Oplatil sa mi v tom, že za ročný poplatok funguje v takmer každej krajine sveta. Dá sa s ním písať a posielať fotky, no klasika ako mejly a dáta iba za ďalší poplatok. Osobne mi karty v zahraničí nechýbajú. Všade je wifi a predsa len, nemusím byť stále online, že?

Peter: Ak som v krajine minimálne 2 týždne a je to mimo Európy, vždy si zabezpečím lokálnu SIM kartu, aby som informoval rodičov a starých rodičov o svojom postupe. S ostatnými komunikujem cez WhatsApp.

Zhrnutie a moje rady

1. Vybav si dva pasy a nemaj ich v batohu uložené na jednom mieste.

2. Sprav si kópie všetkých dokladov, ktoré si so sebou berieš (pas, občiansky, vodičák, poistenie, …), vytlač si ich a tiež si ich ulož do svojich emailových schránok a do cloudu.

3. Rob si pravidelne zálohy obsahu telefónu a laptopu (ak si ich berieš so sebou). Nastav si na nich bezpečné heslo a ak obsahujú veľmi citlivé dáta, tak aj šifrovanie obsahu disku. Neukladaj si do prehliadača heslá na internet banking, email, sociálne siete…

4. Zálohuj si pravidelne obsah fotoaparátu (kamery). Ideálne do cloudu, alebo priebežne aspoň na USB kľúče.

5. Nemaj všetky doklady a peniaze pokope v jednej peňaženke. Radšej si zober viacero malých peňaženiek a diverzifikuj riziko.

6. Na debetné a kreditné karty si dávaj obzvlášť pozor. Nastav si na nich nízke limity. Maj v emaile aj info ku záložnej karte, ktorú budeš používať len na online platby (číslo karty, dátum expirácie, CVC číslo) , alebo pre prípad, že by si zrazu musel niečo drahšie zaplatiť – napríklad letenku na rýchly návrat domov. Takúto kartu si fyzicky nechaj doma – alebo ju znič.
Profi tip: Zmaž CVC číslo z kariet, čo si berieš so sebou a zapamätaj si ho… alebo ulož do emailu. J

7. Daj niekomu, komu dôveruješ, dispozičné právo na tvoje bankové účty.

8. Označ svoje dôležité veci nálepkou s kontaktom na seba – aby ti ich poctivý nálezca mohol vrátiť (WhatsApp, email, telenónne číslo).

dva pasy
dva pasy

Pár základných rád k bezpečnosti kďekoľvek

Nenechávaj svoje veci bez dozoru: Nuž, hneď na úvod musím priznať, že toto nie vždy dodržujem… na niektorých miestach sa takmer nekradne a tak aj moja pozornosť klesá a nemám problém si nechať celý ruksak aj niekoľko hodín bez dozoru. Ale v zásade je najlepšie orientovať sa podľa miestnych. Keď vidíš, že v metre nosia ruksaky na bruchu, sprav to aj ty…

Vyhýbaj sa nebezpečným miestam: Ak ti miestni odporučia niekam neísť, alebo ak máš z niektorého miesta obavy, nechoď tam. Ak predsa len chceš navštíviť pochybnú štvrť, urob tak za svetla a nemaj so sebou nič cenné. Takto som sa napríklad pohyboval v slumoch, že som so sebou nemal okrem odevu absolútne nič. Večer sa treba vyhýbať miestam, kam chodia alkoholici, nikdy nevieš, čo im napadne (mňa sa snažili v Kirgizsku ukameňovať v stane).

Nevyzeraj bohato: náramky, retiazky, prstene, tučnú peňaženku, elektroniku, drahé oblečenie a ďalšie „vychytávky“ si nechaj doma. Zober si len to, čo naozaj budeš potrebovať, ako napríklad starý telefón, jednoduché oblečenie, … príležitosť robí zlodeja, a keď vyzeráš veľmi bohato oproti lokálnym ľuďom, môže sa stať, že sa niekomu roztočia pred očami doláriky. Nikto ťa nebude chcieť okradnúť, keď budeš vyzerať, že ani nič hodnotné nemáš. Však prečo Jánošík okrádal bohatých? … lebo chudobní nič nemali.

Nemaj veľa hotovosti: Nemaj viac ako 300 $ v hotovosti + lokálnu menu. Čo nepotrebuješ v blízkom čase, schovávaj na účtoch, a neskôr si zase trochu vyberieš z bankomatu.

Nemaj všetky peniaze pokope: Maj viacero miest, kde schovávaš peniaze, a snaž sa byť originálny so svojimi skrýšami. Maj poruke len malú peňaženku s malým množstvom lokálnej meny, ktorú môžeš na trhu v pohode ukázať pri platení, a ak by si o ňu prišiel, nič by sa nestalo. Ostatné peniaze maj schované napríklad vo vnútornom vrecku batoha (ja si schovávam karty a doklady aj do spodného neviditeľného vrecka, kde je „rain cover“). Ďalšie peniaze mám schované v odeve.

Nastav si nízke limity na platobnej karte: Cez internetbanking si môžeš jednoducho a flaxibilne meniť limity na výber hotovosti, ako aj platby na internete. Hlavne pokiaľ ide o platby na internete, oplatí sa limit nastaviť na 0, a keď už budeš dačo potrebovať zaplatiť, tak si to na chvíľu zmeníš. Totižto karta má na sebe všetky identifikačné údaje potrebné na uskutočnenie platby, a teda ak sa jej niekto zmocní, môže to okamžite využiť. V niektorých krajinách sa oplatí zvážiť využívanie cestovných šekov.

Všetky ceny si vždy dopredu dohodni: Keď už službu využiješ, alebo obed zješ, potom sa s predavačom veľmi ťažko dohaduje, koľko to je hodné. Navyše, niektorí to využívajú na špekulácie, že ti napríklad z lode vynesú ruksak na pevninu, alebo ti pristavia mostík, aby si nemusel stúpiť do vody, a potom od teba chcú peniaze. Problém je, že človekovi často ani nenapadne, že za to niečo budú chcieť. Preto niekedy neostáva nič iné, ako sa na všetko pýtať, či je to zadarmo, a to samozrejme v jazyku miestnych.

Stanuj na miestach, kde ťa buď nik v noci nenájde, alebo kde to robia aj iní: Napríklad dobré miesto na stanovanie je les, pláž alebo miesto blízko policajnej stanice, pričom policajtom povieš o svojom úmysle. Taktiež super miesto na stanovanie sú priestory rozostavaného domu, ale tak, aby ťa nebolo vidieť z ulice. V Iráne je napríklad super stanovať v parkoch, tak ako miestni, nik sa nebude čudovať.

Poistenie

Pre prípad, že sa predsa niečo prihodí, je dobré mať dopredu uzatovrené cestovné poistenie. Pokiaľ sa chystáš na dlhšiu cestu, tak si musíš dať pozor, aby si si kúpil cestovné poistenie, ktoré nemá obmedzenú dĺžku pobytu v zahraničí. Napríklad cestovné poistenie, ktoré za malý peniaz býva ponúkané ku kreditnej karte, je vhodné akurát tak pre dovolenkárov. Pre dlhodobejších cestovateľov je zbytočné, keďže ti umožňuje maximálne pobyt v zahraničí len 20-40 dní nepretržite. Bežné komerčné cestovné poistenia mávajú tiež podobné podmienky. Ak sa teda chystáš cestovať dlhšie obdobie, potrebuješ si kúpiť cestovné poistenie, ktoré ti umožňuje byť v zahraničí neobmedzene dlho.

Za ročné cestovné poistenie takéhoto typu bežne zaplatíš 200 – 400 €. Väčšinou, pokiaľ sa chystáš do USA a Kanady, budeš platiť drahšie poistenie o cca 30 %. Je to dosť veľká „pálka“, ale ozaj sa to oplatí, a to aj v prípade, že by sa ti na cestách nič nestalo. Pokiaľ si totiž na ceste dlhšie ako pol roka (a nepracuješ), nemusíš si na Slovensku platiť zdravotné poistenie.

V prípade zdravotných komplikácií v zahraničí si obyčajne sám budeš musieť zaplatiť ošetrenie a peniaze dodatočne pýtať od poisťovne. Treba preto mať na účte dostatočné finančné prostriedky pre takýto prípad. Toto platí skôr na menšie ošetrenia. Ak by šlo o vážnu operáciu, tak to sa rieši rovno cez poisťovňu. Poisťovňa ti vydá kartičku s číslom poistky a s telefónnym číslom, kam treba volať v prípade akejkoľvek škodovej udalosti. Takú kartičky si nakopíruj a radšej poukladaj na viaceré miesta vo svojich veciach, aby si to ľahko našiel, ak to budeš potrebovať.

Vybavovanie poistného plnenia býva niekedy komplikované, pretože poisťovne, samozrejme, nerady platia. Urob si fotografie vecí, ktoré si berieš so sebou, a pošli si to na svoj e-mail spolu s kópiami všetkých dokladov o ich zakúpení.

Ale, aj keď budeš mať všetky doklady o zakúpení daného predmetu, stále to ešte nič neznamená, kým nemáš potvrdenie o krádeži od polície, a na tom sa zlyháva veľmi často. Niekde nie sú ochotní napríklad vydať potvrdenie o krádeži v inom ako vo svojom jazyku. Prípadne za krádež nepovažujú ani to, keď ti niekto niečo vytrhol z ruky na ulici alebo z iného nezabezpečeného miesta (napr. zo stanu či z nezamknutej izby). A napríklad v Kirgizsku polícia nie je ochotná dať potvrdenie skôr, ako je prípad mesiac zaevidovaný, a ak si nespolupracoval celý čas na jeho vyšetrovaní. Čo v praxi znamená stráviť mesiac na jednom mieste, alebo minimálne v jednej krajine. Takže si hlavne dávaj pozor, aby ti niečo nezmizlo a nemusel si dúfať v peniaze od poisťovne.

Dúfam, že sa ti článok páčil a pomôže ti zvýšiť bezpečnosť na cestách. O svoje odporúčania a zážitky sa môžeš podeliť v komentároch.

Ak sa chystáš vyraziť na cestu, určite sa ti zíde knižka Okolo sveta s palcom hore – písal som ju presne pre teba!

(Visited 1 382 times, 1 visits today)

You may also like...

3 komentáre

  1. Milan: Často sa mi na európskych letoch stáva, že doklad totožnosti ani nechcú vidieť, stačí im boarding pass.
    //
    Haha ano a potom sa stáva že sa ocitnem na Ukrajine bez pasu :))

  2. Jozef píše:

    dobrý trik je aj zošuchať si CCV čísla zo zadnej strany debetnej karty. 3 čísla sa dajú ľahko zapamätať a bez nich sú peniaze na karte v bezpečí (alebo máš aspoň viac času kartu bloknuť). Myslel som že tento trik nikdy nepoužijem no situácia v Tijuane ma presvedčila o opaku. A preto píšem aj tuto keďže mna to už raz zachránilo. Inak super článok, veľa hodnotných info pokope

    • Hogy píše:

      Ahoj, super, ze to spomínaš, ďakujem!. Osobne to tiež tak robím. Hoci len na firemnej karte a to na Slovensku.
      Doplním to do článku…