Prečo a ako stopovať?

Mnoho ľudí si myslí, že stopovanie je len presun z bodu A do bodu B za minimálne náklady. Tiež som si to myslel kedysi, kým som si to nevyskúšal. Samozrejme, je to iné, keď stopuješ na krátke vzdialenosti z dôvodu, že si práve zmeškal posledný autobus a iné, keď sa cielene stopom vyberieš na dlhší výlet do zahraničia.

Ako som už naznačil v článku o zaujímavých ľuďoch stretnutých počas stopovania, pri stopovaní si človek vypočuje veľa zaujímavých príbehov, veľa nového sa naučí, získa nových kamarátov, kontakty na zaujímavých (dokonca aj slávnych) ľudí, nájde si prácu, alebo ubytovanie na noc zdarma a podobne. Okrem toho sa zlepšíš v komunikácii s cudzími ľuďmi, nadobudneš väčšie sebavedomie, získaš názory nezainteresovaných ľudí na rôzne otázky (ktoré Ti kamaráti nevedia, alebo nechcú objektívne zodpovedať). Človek, ktorý Ti zastane, si obvykle chce s Tebou pokecať.  Je Ti ochotný venovať svoj čas a tak to smelo využi najlepšie, ako vieš. Je veľmi veľká pravdepodobnosť, že sa sa ním už nikdy v živote nestretneš (i keď pár šoférov sa mi už podarilo stretnúť aj viackrát, alebo sme si vymenili kontakty) a tak obaja môžete smelo vyklopiť všetko, čo máte na srdci.

Stopovanie v zahraničí má obrovskú výhodu oproti cestovaniu komerčnou dopravou:
– dozvieš sa, ako sa naozaj žije v danej krajine,
– čo by si tam mal navštíviť (miestni Ti vedia odporučiť aj miesta, čo v Lonely Planet nenajdeš),
– na čo si dať pozor,
– prípadne dostaneš pozvanie domov alebo kontakty na ďalších miestnych.

Toto všetko sú veci na nezaplatenie. Práve tým, že komunikácia sa odohráva v uzavretom priestore, kde vás nik ďalší nepočuje, dozvieš sa aj to, čo by sa ľudia báli povedať v autobuse, alebo na ulici.

Ako stopovať?
Na otázku ako stopovať, Ti odpoviem jednoduchým návodom. Nechcem zo stopovania robiť zbytočnú vedu, ale dodržaním týchto zásad by sa Ti nemalo stať, že budeš viac postávať vedľa cesty, ako cestovať. Samozrejme stopovanie je do veľkej miery o šťastí. Ja ho rád prirovnávam k pokru. Kto má know-how a dokáže dobre vyhodnotiť situáciu, má väčšiu šancu na úspech a aj z už stopnutého auta dokáže vyťažiť viac.

1. stopuj čistý, slušne oblečený (extravagancia zaujme, no šancu na zastavenie nezvýši…) – ideálne je svetlé oblečenie,
2. počas stopovania sa usmievaj, nefajči a nechľastaj,
3. zlož si slnečné okuliare, šiltovku, klobúk (to neplatí, ak príliš pečie slnko. Úpal nie je žiadúci, nezabudni na opaľovací krém)
4. pozeraj sa na šoférov prechádzajúcich áut, usmievaj sa, odpovedaj na ich gestá,
5. vyber si dobré miesto na státie, ideálne také, kde sa autá pohybujú pomaly a je tam dosť priestoru na zastavenie kamonu. Pri výbere vhodného miesta Ti pomôže hitchwiki.org,
6. priprav si dostatočne veľkú, dobre čitateľnú tabuľku (pokiaľ stopuješ do najbližšej dediny, tak tabuľku netreba).

Ako urobiť dobrú stopársku tabuľku?
Väčšina stopárov svoje tabuľky píše čiernou fixkou. Je to ale sakra blbý pocit, keď chceš vytvoriť tabuľku a fixka zrazu nepíše.
Ona je strašná koťuha a dopíše presne vtedy, keď ju najviac potrebuješ. Toto ma štvalo v začiatkoch mojej stopárskej kariéry… Šiel som teda do papiernictva a dumal, čo použiť na písanie stopárskych tabúľ. Vodové farby neboli zlý nápad, ale potom to prišlo, ako blesk z jasného neba… objavil som VOSKOVKY:
– sú lacné,
– dobre sa nimi píše,
– nápis sa nezničí ani dažďom,
– presne viem, kedy dopíšu,
– sú dobre čitateľné aj v noci (text sa jemne leskne, keď na ne svietia svetlá áut).

To, že nápis na tabuľke by mal byť dosť veľký a dobre čitateľný, je jasné. Na Slovensku používam 2-písmenové skratky (BA, ZA, RK, LM, …), v zahraničí si nechám poradiť šoférmi, alebo sa inšpirujem EČV žiadaných miest (Berlín = B, Mníchov = M, Viedeň = W, Drážďany = DD, Hamburg = HH, Štutgart = S, …).

Zväčša mám so sebou euroobal s množstvom čistých papierov alebo výkresov formátu A4.
Pokiaľ cestujem z BA do LM, tak postupne vyťahujem tabuľky ZA, RK, LM. Keď som v začiatkoch skúšal ukazovať rovno cieľovú destináciu, nemohol som sa dostať z prvého stanoviska.

S kým stopovať?
To s kým stopuješ môže do značnej miery ovplyvniť nie len čakaciu dobu, ale aj samotný pôžitok z cestovania.
Stará múdrosť hovorí, že najrýchlejšie cestuje 1 dievča, o čosi pomalšie sú dve dievčatá alebo heterosexuálny pár. Ešte o čosi pomalší je jeden chalan, no a dvaja chalani sú už podstatne pomalší.
Stopovanie v trojici by som moc neodporúčal. Vyskúšal som to, je to ozaj pomalé. Radšej sa rozdeľte. Pre 4 a viac členné skupiny to platí už dupľom. V Dánsku nám síce občas podarilo stopovať aj vo štvorici, ale na to už treba mať ozaj dosť šťastia. No pokiaľ sa neponáhľate a dobre si rozumiete, tak fajn.
Práve počas stopovania sa možno niečo nové dozvieš aj o človeku, ktorého si si myslel, že už dobre poznáš. Niekedy je to pozitívne zistenie, no môže vzniknúť aj ponorka. Nie je príjemné čakať na stop s niekým, čo furt hundre a hádže na teba kyslé pohľady. Potom je ťažké sa usmievať na šoférov a tým pádom máš menšiu šancu, že zastavia… kto by chcel viezť mračiacich sa ľudí?

Ako si udržať dobrú náladu počas stopovania?
– vždy odkývaj posádke auta (kývajúce dieťa vyčaruje úsmev na minimálne 3 minúty),
– kým čakáš, tancuj, skáč, spievaj si, hraj na príručný hudobný nástroj, žongluj a rozmýšľaj nad niečim pozitívnym,
– teš sa na stretnutie s príjemným človekom,
– rátaj červené autá…
Ďalšia stará múdrosť vraví, že čím dlhšie čakáš, tým príjemnejší a zaujímavejší šofér Ti zastaví. Na dobré sa oplatí počkať. 😉

Stopovanie v daždi, snehu, alebo po tme má svoje špecifiká.
Nemusí byť náročnejšie, ako stopovanie za normálnych okolností. Treba mu však prispôsobiť svoje vybavenie a miesto stopovania. Po tme je vhodné stopovať na mieste osvetlenom pouličnou lampou, mať čelovku, prípadne reflexnú vestu, alebo sa na benzínke pýtať ľudí, či Ťa odvezú. Treba si premyslieť, kde stráviš noc (vyhliadnúť si miesto na stan – tiež vhodné blízko benzínky). Miesto na prespatie za Teba často vyrieši aj šofér, ktorý Ťa odvezie večer, alebo v noci. Môže ponúknuť ubytovanie u seba, alebo niečo odporučiť.
V daždi je vhodné mať dáždnik. Viem, to znie ako samozrejmosť, ale ja napríklad bežne dáždnik nenosím. Šofer skôr zastane, keď vie, že mu nepremočíš celé sedadlo. Niektorí šoféri Ťa odvezú práve preto, že sa nad Tebou zľutujú, nech nemokneš v daždi.
Pokiaľ je na ceste sneh, treba si vybrať miesto, kde je viac pľacu na zastavenie. Obyčajne v takomto prípade je vhodné stopovať na autobusových zastávkach. Iné bežne vhodné miesta môžu byť zakydané snehom.

Čo mi všetko dalo dlhodobé cestovanie stopom som popísal v článku s príznačným menom 12 vecí, čo mi dalo dlhodobé cestovanie stopom.

Rozmýšľaš, vyskúšať stopovanie a dobrodružné cestovanie? Rád Ti podám pomocnú ruku. Prestopoval som už vyše 120 000 km a svoje know-how zo všetkých oblastí cestovania som zhrnul do knihy Okolo sveta s palcom hore – ako na to?

Aké sú Tvoje stopárske tipy a triky?
Ak šoféruješ autom, bereš stopárov?

stopar

(Visited 3 903 times, 1 visits today)

You may also like...

10 komentárov

  1. Noro píše:

    K tej tabuľke …….aby sa ti nekrčila vo vetre doporučujem si zobrať jednu kancelársku dosku s klipom, je to veľkosť A4 má to dostatočne veľký klip na jednej strane a druhú stranu držíš v ruke, takže sa ti nič nezohýba, a papier resp. výkres s nápisom je dobre vidieť… kto by to chcel vyšpičkova,ť tak si urobí z dvoch takých dosiek jednu ktorá bude mať klipy na oboch stranách…..

  2. Lamby píše:

    Veľmi krásny článok. Stopujem už viac ako 10 rokov, na svoj prvý stop som už dávno zabudol. Ale pridám pár svojich postrehov. Dobré je vedieť, kam asi chcem ísť, naštudovať mapy a pripraviť si všetko dopredu. Časom sa to tak zlepší, že mne na prípravu stačí jeden deň. Tabuľky miest, cez ktoré viem, že budem prechádzať, sa dajú pripraviť aj vopred – natlačiť na A4 a zalaminovať do matného lamina. dve fixy (prípadne tie voskovky) už sú v batohu len ako rezerva, keby niečo. V batohu by nemal chábať laptop, tablet alebo iné internetu schopné vybavenie. Jednak na orientáciu, pomoc v núdzi, či na vybavenie ubytovania. Ďlašia vec je kartón. Nie len na tabuľky, ale ak je vonku mínus 10, kartón pod nohy je super. Karimatka nie, balí sa pomalšie a pri nasadaní je treba byť čo najrýchlejší. Klobúk, šatku, či inú pokrývku hlavy odporúčam spolu s opalovacím krémom a vodou na letné dni. Nič tak nepokazí cestu ako úpal, dehydratácia, či opečenie do chrumkava. Dosť sa oplatí aj lekárnička a sada základného jedla (horalky – energia, bomparidné cukríky – cmúľaním sa vytvárajú sliny/hydratácia, voda). A nakoniec reflexná vesta ak cestujeme v noci a zdroj svetla. K tej noci. Vždy mysli na spanie. Odhadni správne svoje sily a možnosti, či vydržíš stopovať celú noc, alebo rozložiť stan. Lebo po 20:00 ak nemáš miesto na spanie a rozložený stan, tak stopuj do rána, v noci hľadať miesto nie je to najlepšie, i keď dá sa… no istota je istota. Ja ak som do sto kilometrov od cieľa stan nerozkladám, no ak mi chýba ešte cez dvesto, určite áno.

    • hogy píše:

      Super, toto si mi veru skvelo pripomenul, opalovaci krem je velmi dolezity. Taktiez to s tym prespanim. Doplnim to do clanku. 😉

  3. Kiara píše:

    Vynikajuci clanok, aj my sa chystame stopom tento rok po Europe.

  4. AlbHert píše:

    Podla mojich skusenosti ma stopovanie na benzinkach velky zmysel nie len za dazda. Jednak mas utocisko aj pred slnecnou palavou, mas blizko toaletu a vodu, ale hlavne(!) mas moznost priameho kontaktu so soferom. Vela soferov oslovi tvoje vystupovanie (pokial je prijemne). Pomoze im tvoje dovysvetlenie preco/kde/ako. Tiez takto ma sofer lepsiu moznost si ta ocekovat a porozmyslat/rozhodnut sa, nad tym ci ta zobere. Zatial co na ceste ma na to len par sekund, a to ta vidi zle a nepocuje vobec.

    • hogy píše:

      Ano, suhlasim s tym uplne. Ale napriek tomu niekedy radsej stojim na okraji cesty a stopnem si daco, ako sa pytat na benzinke. No nie preto, ze by som sa hanbil pytat – dovod je ten, ze hcem aby ma zobral sofer, ktory ma naozaj chce dobrovolne zobrat. Predsa len ked uz niekoho oslovim na benzinke, tak mu je take povedat nie, aj ked by stopara inak nebral. A teda som sa trosku nanutil…
      Pre mna je casto viac ako samotny presun zaujimava prave ta komunikacia so soferom v aute 🙂

      • Lamby píše:

        Benzínky sú fajn. Ale nie tak pýtať sa šoférov (na začiatok dvoch troch, kým prejdeš benzínkou a parkoviskom), ale pri východe z benzínky. Autá vychádzajú pomaly, šoféri sú trošku odpočinutí, lebo si práve pretiahli nohy, prípadne aj s kávou. Navyše, na diaľnici je to jedno z troch miest, kde sa dá stopovať (výjazdy na diaľnicu, odpočívadlá). Bonusom je, že ak šofér čo chce brať si môže stopára dlhšie odpozorovať, aký je, ako sa správa a čo robí, kým tankuje.

        • hogy píše:

          Presne tak to tiez casto robim. 🙂
          Postavim sa za benzinku na vychod na dialnicu a usmievam sa na zvacsa pomlay iduce auta. Ale inak zalezi to aj do statu dost. Napriklad v Rakusku sa mi uz stalo, ze som takto cakal skoro cely den. Tam lepsie funguje oslovovanie soferov. Ale v inych krajinach je stopovanie fajn.
          A benzinka je dobra aj na hygienu a doplnenie vody.

  5. Lula píše:

    ahojky 🙂 Tak moja stopárska premiéra bola pred dvoma týždňami v Írsku. ten pocit – tenkrát poprvé -si budem pamätať na celý život 😀 Doprava auto – vlak tam je drahá ( ja cestujem naľahko a prečo neušetriť keď sa dá no nie? )
    Takžééé hneď ako prevé potvrdzujem pravidlo že jedna holka cestuje najrýchlejšie 🙂
    –Moje najdlhšie státie nebolo ani 5 min a už som sa viezla , 4 krát to bol ujo-pán postarší ,1 krát milý dedko, 1 krát manželský pár , 1 krát dvaja príjemní chalani …žienka žiadna
    –Mala som pripravené krikľavo oranžové papiere (euroobal keďže v Írsku často prší )a čierna hrubá centrofixa (ktorá sa mi vypísala takže som musela kupovať a otvorila sa i v batohu tak mám na ňom teraz krásnu čiernu grafiku 😀 Nabudúce použijem tvoj nápad s voskovkami :p )
    Občas som bola zúfalá keď som mala ísť do mesta s dlhým názvom 🙁 kurník ,skratku som nevedela tak šup na dva papiere zlepené požičanou lepiacou páskou ..ale teraz to zaujímavé – jedna ruka stopuje a druhá má udržať dlhú tabuľku z mäkkého papiera ..vetrík pofukuje a mne to tam máva jak za prvního máje 😀
    –Snažila som sa v akcii spomenúť na rady, tips and tricks ktoré som lovila na nete a nahodila úsmev alá mona lisa – že ani vyrehotaná ani kyslí xicht 😀
    –Bol aj očný kontakt na šoférov ,(niektorý zakývali a prefrčali okolo ..to som nepochopila ..rozmýšľam čo je ? niečo mi ukazujú? držím tabuľku naopak? alebo ? )
    –S mojou lámavou angličtinou som sa snažila o konverzáciu , myslím že som ich pobavila 😀 a čo to mi o sebe povedali ,popýtali sa ma odkial som a kam idem a ako dlho už cestujem..cítila som sa príjemne , snažili sa ma doviesť čo najbližšie k môjmu cieľu alebo priamo do centra a ten manželský párik dokonca krúžil po meste aby mi našli info turistickú kanceláriu a tam ma vysadili.. 🙂 🙂
    –Snažila som sa stopovať pred benzínkami alebo na miestach kde by mohli bezpečne postáť
    Takže tak , zatiaľ toľko z mojej skúsenosti so stopovaním 🙂
    Nech sa ti darí Hogy 🙂

  6. Erik píše:

    Pekne Hogy, velmi prijemne sa to cita. Drzim palce. Erik