Rozhovor s digitálnou nomádkou Ivanou Grešlíkovou

Pršalo už takmer týždeň… Február 2014 nebol ideálnym obdobím na návštevu severnej Austrálie… Pod strechou na terase bungalowu u nepočujúceho couchsurfera som si triedil fotky a vyhľadával informácie o krajinách juhovýchodnej Ázie… Čo iné sa dalo robiť? Národné parky Kakadu aj Litchfield boli zavreté pre povodeň a vlastne aj samotný Darwin sa stal ostrovom – jediná príjazová cesta z juhu bola zaplavená….

A vtedy sa to stalo! Nejakým zázrakom som sa ocitol na webe nomadisbeautiful.com. Prečital som si pár hodnotných článkov a v sekcii “about us” som sa dozvedel, že tento skvelý web má na svedomí Slovenka Ivana Grešlíková. Ivana o rok neskôr zorganizovala stretnutie travel-blogerov v Bratislave, kde som ju osobne stretol. Prišli aj Silvia Púchovská, Alexandra Kováčová, Milan Bardún a Kristián Kusenda. Všetci milujú cestovanie, všetci blogujú a pritom každý je úplne iný… však to uvidíte hneď, ako zavítate na ich blogy. 🙂

Som veľmi rád, že sa mi Ivanu Grešlíkovú podarilo vyspovedať pre čitateľov môjho blogu hogy.sk.

Ahoj Ivka! Od jesene 2013 si začala cestovať a stala sa digitálnou nomádkou. Čomu si sa venovala predtým?

Tesne pred tým, ako som sa vydala na cesty dlhodobo, pracovala som v bilingválnej škôlke vo Frankfurte.

No a pred Nemeckom to bolo rôzne: od učenia ukrajinskej literatúry na univerzite v Prešove po prácu v časopise Ukrajinský Žurnál v Prahe po rolovanie sushi v Londýne…

Prečo si sa rozhodla pre zmenu a ako si sa na to pripravovala?

Obaja s Giannim sme v tom čase žili v Nemecku a cítili sme, že to tam nie je pre nás… A to aj napriek tomu, že sme si vo Frankfurte nežili zle. Mali sme komunitu kamarátov, veľmi dobre platené zamestnania, do lesa sme to mali na skok, všade sme sa dostali na bicykli, ale všetku energiu sme venovali práci…

Na veci ako fotenie, písanie a cestovanie, ktoré sú pre nás svojim spôsobom životné dobíjacie baterky, nebol čas. Navyše, nevideli sme tam u seba možnosť rastu ako človeka. Západná Európa je v tomto celkom slušná pasca. Po čase sa môže stať komfortom, ktorý skôr brzdí než pomáha.

Veľká zmena nastala po tom, ako sme prestali fajčiť. Z našetrených peňazí sme plánovali ročnú cestu okolo sveta, ale pár mesiacov pred odletom do Thajska, kde naša cesta mala začať, sme sa dostali ku knihe Rolfa Pottsa Vagabonding o dlhodobom cestovaní. Bolo nám jasné, že touto cestou sa chceme vydať aj my.

Nechceli sme sa vybrať do krajín len na dovolenku, ale ostať v nich žiť pár mesiacov a tiež sa presúvať pomalšie. Tak, aby sme nenaháňali len zážitky, ale viac si to užili štýlom “à la local”.

Šetrili sme dokopy 14 mesiacov, čítali blogy a knihy o tom, ako si zarobiť na cestách, maximálne minimalizovali výdavky, a plánovali, ako začneme svoj vlastný online business aj my.

Aké boli tvoje prvé pocity, keď si všetky potrebné veci zbalila do ruksaku a vyrazila na cesty?

Úprimne? Keď som sa dobalila, tak som sa len modlila, aby sme stihli let do Bangkoku, haha. Ešte štyri hodiny pred odletom som vynášala z poloprázdneho bytu, ktorý sme si prenajímali, posledné veci na charitu do kontajnerov na ulici.

Neuvedomovala som si, že o 24 hodín budem na inom kontinente. Až v momente, kedy som hodila kľúče od bytu do schránky pre správcu, mi to začalo dopínať. Že je to naozaj, a že niet cesty späť. Lebo my sme popravde plán B nemali.

Kedy si si založila blog a ako sa ti darilo ho aktualizovať počas ciest?

Nápad, že si založíme blog, prišiel na jar 2013, len sme s tým vyšli na svetlo sveta až na jeseň v tom istom roku, týždeň po tom, ako sme pristáli v Bangkoku.

S tou aktualizáciou som nebola vzorový príklad. Na začiatku nášho nomádskeho života sme sa často presúvali, čo išlo na úkor blogovania. Dnes už mám akú-takú pracovnú disciplínu, prepli sme na mód slow travel, a hlavne, náš portál Nomad is Beautiful sa minulý rok rozrástol.

Prijali sme do tímu tri skvelé cestovateľky, ktoré pravidelne prispievajú s článkami, čo značne oživilo blog a zvýšilo počet publikovaných článkov, a týmpádom aj návštevnosť.

Tiež sme začali aktívne robiť house sitting, čo nám umožňuje spomaliť, a po mesiacoch na cestách aktualizovať blog intenzívnejšie.

Kedy si si povedala, že by si chcela dosiahnuť, aby ťa blog dokázal uživiť?

Idea zarábať si blogom vznikla ešte vo Frankfurte, počas toho, ako sme plánovali vyraziť do sveta. Od začiatku sme chceli z blogu urobiť hodnotný informačný portál pre cestovateľov. Nechceli sme písať online denníky z ciest.

Gianni už v tom čase pracoval vyše 20 rokov ako fotograf popri zamestnaní, ja som kedysi pracovala ako redaktorka v časopise, takže to nebola najhoršia kombinácia. Od prvého dňa sme brali blog ako business, a tak je to doteraz. Blog nás živí len vďaka tomu, že sa mu venujeme na plný úväzok.

Ako ťa konkrétne blog živí?

Hlavným zdrojom príjmu z blogu sú afiliáty. V praxi to znamená, že ak si návštevník nášho portálu kúpi produkt alebo objedná hotel, ktorý v článkoch spomíname, obdržíme z predaja percentá. Ďalším spôsobom, ako si zarábame blogom sú reklamy na portáli, konzultácie ohľadne blogovania, a najnovšie aj produkty ako e-kniha.

Aké máš ešte webové stránky a čomu sa na nich venuješ?

Okrem anglickej stránky Nomad is Beautiful blogujem aj v slovenčine na IvanaGreslikova.com. Blog som založila neskôr, v roku 2015, sú tam cestovateľské články, fotoeseje. Chýbali mi informácie o cestovaní v slovenčine, tak som začala písať, aby si ľudia na Slovensku mohli nájsť praktické rady pred cestou v ich jazyku.

Kde sa práve nachádzaš?

Momentálne som na severe Thajska, v meste Chiang Mai.

Viem o tebe, že ti Thajsko naozaj prirástlo k srdcu. Koľkokrát si už navštívila túto krajinu a ako dlho si celkovo v Thajsku pobudla?

Asi 9 alebo 10-krát, celkovo je to niečo vyše 15 mesiacov.

Čím si ťa Thajsko získalo?

K Thajsku mám špeciálny sentiment kvôli tomu, že to bola krajina, kde to v roku 2013 celé začalo. Práve tu som začala životný štýl digitálnej nomádky, stretla ľudí, ktorí ma inšpirovali v písaní, pomohli s blogovaním, našla som si tu dobrých kamarátov, s ktorými sme v kontakte dodnes. Paradoxne, pár z nich je aj zo Slovenska a Čiech, a pritom doma na Slovensku sme sa nikdy predtým nestretli.

Thajsko je mi blízke aj kvôli budhizmu, ktorý vytvára v krajine atmosféru, ktorá mi vyhovuje. Nehovoriac o thajskej kuchyni, ktorá mi chýba vždy už na letisku, keď letím von z krajiny.

Chiang Mai je známe ako Mekka digitálnych nomádov. Čím si zaslúžilo takúto pozornosť?

Za to, že sa v Chiang Mai tak výborne žije a pracuje online, sa môžeme poďakovať hlavne Thajsku, nie zahraničným turistom či expatom, ako by sa mohol niekto domnievať.

Chiang Mai je univerzitné mesto, kde to žije. V roku 2010 vznikla na podnet guvernéra Chiang Mai iniciatíva Kreatívny Chiang Mai, ktorej hlavnou misiou bolo vytvoriť mesto plné kultúrnych príležitostí, posilniť technologické inovácie, a tiež sa venovať sa rozvoju školstva.

Kaviarne, kultúrne podujatia, festivaly či akcie ako TEDx Chiang Mai – to všetko tu bolo ešte predtým, ako sem dorazili digitálni nomádi. Až nejak v roku 2012 sa o Chiang Mai začalo viac písať na blogoch, v populárnych online magazínoch. Mesto sa objavovalo aj vo videách cestovateľov, ktorí si pochvaľovali rýchly internet, fantastické ceny za ubytovanie, jedlo…

Postupne pribúdali co-workingy, ktoré otvorili ľudia zo západu, ale aj tak je ich počet neporovnateľný s neskutočným množstvom miestnych kaviarničiek, kde máte rovnako dobrý internet ako v co-workingu, a odkiaľ sa tiež dá pracovať. A majitelia sú Thajci, čo znamená, že naše peniaze podporujú miestnu ekonomiku.

Chiang Mai síce nemá more, ale inak si tu každý nájde to svoje. Dá sa tu trekovať, kúpať, pokiaľ si prenajmeš byt s bazénom, naučíš sa tu veľa nového na početných workshopoch, pravidelných stretnutiach, internet tiež nie je najhorší v porovnaní so susednými krajinami.

A finančne je to omnoho prijateľnejšie v porovnaní s Bangkokom, kde môžeš ľahko minúť aj dva-trikrát viac, než na severe Thajska.

Nedávno si napísala o Thajsku veľmi užitočnú e-knihu “Thajsko bez cestovky”. Čo sa z knihy dozvieme a pre koho je určená?

Kniha je pre tých, ktorí sa chcú vydať do Thajska na vlastnú päsť a nechcú byť viazaní na žiadne programy cestoviek, a taktiež kto chce dovolenkou bez cestovky ušetriť.

V e-knihe Thajsko bez cestovky detailne rozoberám miesta, kam sa v krajine vybrať, zo severu cez centrálnu časť po ostrovy na juhu. Píšem o aktivitách, ktoré sa dajú v Thajsku robiť, a nemyslím tým len chrámy a pláže. Spomínam, čomu sa v Thajsku vyhnúť, aby človek neubližoval životnému prostrediu a miestnym.

Tiež tam ľudia môžu nájsť kompletné informácie, ktoré im pomôžu pripraviť sa na cestu, vyhnúť sa faux pas.

Thajsko bez cestovky je pre tých, ktorí sa chystajú do krajiny prvýkrát, ale aj pre tých, ktorí tam boli, no nestihli toho veľa, a chcú vidieť menej opozerané miesta a spoznať Thajsko inak, než z pláže.

Aké sú ešte tvoje cestovateľské plány a kam sa chystáš najbližšie?

Zatiaľ plánujem ostať v Thajsku a ak sa podarí, tak by som sa rada vybrala na čas na juh Vietnamu.

Super, vo Vietname som ešte nebol, no veľmi rád by som tam raz zavítal. Nepochybujem o tom, že sa na svojich blogoch opäť podelíš o užitočné rady. Už teraz sa na ne teším. 🙂

Ďakujem za rozhovor a prajem veľa šťastia na cestách! Verím, že sa opäť niekde naše cesty stretnú.