Ako som v Číne našiel, čo som nájsť nemal
Stojím na krajnici diaľnice G315 a snažím sa niečo stopnúť. Miesta na zastavenie je všade dostatok, pretože na oboch stranách diaľnice je len stuhnutý piesok, a tak nehrozí prakticky žiadne nebezpečenstvo. Okrem toho premávka je veľmi riedka. Konečne niekto zastal! V aute sú dvaja muži a síce si nerozumieme ani slovo, dohodli sme sa, že ma odvezú na západ pokiaľ sami idú. Cesta prebiehala veľmi dobre, vymieňali sme si úsmevy a kecali každý o svojom. No myslím, že aspoň zhruba sme sa rozumeli. Zastavili sme na benzínke a nakŕmili nielen auto, ale aj posádku. Nenechali ma platiť. Sú to moslimovia, u nich je to bežné. Ak by vás raz moslim nechal platiť, to by som sa teda začudoval.
Keď videli, že som spomalil jedenie, nechali jedlo odniesť, vraj nie je dobré jesť veľa. Nuž tak som polosýty nasadol do auta a pokračujeme v ceste. Opäť zastavujeme, tento raz uprostred ničoho a robíme si fotky. Blízko pri ceste sú aj akési vysušené kriaky, tak preskakujeme plot a ideme sa tam odfotiť. Že to nebol dobrý nápad sme uvideli už počas prvej fotky. Tá sa rozmazala kvôli náletu komárov. My sme sa ale hneď nevzdali a reku aspoň jednu ostrú fotku spravíme aj napriek komárom. Neviem, či sa to šoférovi nakoniec podarilo. Jeho kamoš sa čoskoro dal na útek a ja som ho nasledoval. Doštípaní nasadáme do auta a pár minút tlieskame, aby sme tie nenásytné beštie pozabíjali. Zdá sa, že sme ich vykynožili, môžeme naštartovať.
Po ďalšej hodine cesty schádzame z diaľnice a vystupujem v akomsi meste. Šofér naznačuje, že tu on končí. Lúčim sa, ďakujem a idem si kúpiť niečo pod zub. Som zvyknutý, že som stredobodom pozornosti miestnych, ale v tomto meste na mňa zízajú akosi viac, ako je bežné. Hmm, no som niekde v oáze, kde asi beloch bežne nazavíta, tak to vlastne chápem. Kúpil som si typické plackovité chleby, dopustil vodu do fľaše a mierim za slniečkom na západ. Niekde tam snáď musí byť výpadovka z mesta na diaľnicu a ak už dnes nič nechytím, tak tam postavím stan. Mám ešte asi 3 hodiny do zotmenia, to by som niečo mohol stopnúť.
Prechádzam k okraju mesta a zrazu pri mne zastaví policajné auto so zapnutými majákmi. Pýtajú passport a chcú, nech tam ostanem stáť. Po anglicky nevedia. Čakám asi 20 minút a pomaly odhrýzam z chleba. Neviem, o čo tu ide, ale nie som nervózny, len zvedavý. Usmievam sa na nich, nech vidia, že nie som zločinec. Konečne prichádza policajt v civilnom odeve, ktorý vie po anglicky. Dozvedám sa, že mám vážny problém, že zrejme pôjdem do väzenia. Nechápem o čo tu ide, som naozaj prekvapený. Vraví mi, že som v meste, ktoré nie je pre turistov. Čudujem sa a pýtam sa prečo nie je pre turistov a ako som to mohol vedieť. Upresní, že o tomto meste nik cudzí nesmie vedieť. Kontroluje mi fotoaparát a maže mi jedinú fotku, čo som si tam odfotil. Nič zaujímavé na nej nebolo, naozaj, len miesto, kde ma šofér vysadil.
Čas ide pomaly a policajt telefonuje s náčelníkom, aby sa dohodli, čo so mnou budú robiť. Po telefonáte pokračuje výmena otázok. Pýta sa ma, ako som sa sem dostal, pretože tam nechodí ani žiadny autobus, ani vlak, ani lietadlo, no proste nič. Vravím, že normálne stopom. Našťastie chápe koncept stopovania, pretože bol rok v USA. Vraví mi, že zaplatím pokutu a potom si môžem zaplatiť taxi a odviesť sa do najbližšieho mesta, ktoré je cca 100km na východ. Silno namietam a vravím, že nemám peniaze nazvyš, nie som si vedomý toho, že by som spravil niečo zlé a nedáva mi zmysel ísť na východ, keď potrebujem ísť na západ. Pýtam sa, ako som mohol vedieť, že toto mesto je zakázané, ak to nikde nebolo napísané. Uznáva, že som to nemohol vedieť. Na to sa ho pýtam, že či majú viac zakázaných miest a ak áno, nech mi dá ich zoznam, aby sa podobná situácia neopakovala. Miest ako je toto majú viac, ale zoznam mi pochopiteľne nechce dať…
Dumá spolu s kolegami, čo so mnou idú robiť. Nevedia, ako ma dostať preč z tohto mesta. Navrhujem, nech ma hodia na diaľnicu a niečo si stopnem. Nepozdáva sa im to, lebo sa boja, že ak mi nik nezastaví, tak sa im sem vrátim. Okrem toho bude noc a nevedia, kde by som ju mohol stráviť. Anglicky hovoriaci policajt sa však stáva priateľským a chápe moju situáciu. Nasadáme do policajného auta a vezie ma na policajnú stanicu. Keď už viem, že mesto je zakázané, všímam si všetko okolo seba a snažím sa zistiť, čo sa tu nachádza.
Na policajnej stanici sa stretávam s náčelníkom. Postarší pán, ktorý nevie anglicky a tak tlmočí môj nový kamoš. Zdá sa, že som vyhral. Väzenie a ani pokuta nebude. Naopak dostávam dáke keksy a odvezú ma z mesta na policajné náklady. Len im vysvetľujem, že nech to nie je na východ, lebo sa môže stať, že si stopnem dačo, čo ma sem opäť dovezie. Nasadáme do auta a presúvame sa na ďalšiu stanicu. Tam si presadám do ďalšieho policajného auta a ideme na diaľnicu, na počudovanie po nej mierime na východ. No nič, nechám to na nich, čo vymysleli.
Zrazu adrenalínová situácia, počas predbiehania kamiónu. Ten nám začal krížiť cestu, a tak policajt naplno zabrzdil a tesne sme sa vyhli zrážke. Trúbi, zapína maják, predbieha kamión a zastavuje ho. Rýchlo vystupuje z auta a ide spraviť poriadky s kamionistom. Z kamiónu vystupujú dvaja veľkí chlapi a zdá sa, že policajt je polepený. Vyťahuje papier a pero, no to mu kamionista berie z ruky a ukazuje mu, nech si nastúpi do auta a vypadne. Policajt sa tvári nasrane možno aj preto, že celú situáciu vidím. Chce vyzerať, že má autoritu, ale nemá. Nasadá do auta, kamionista mu vracia pero a odchádzame. Onedlho zastavujeme pri mýtnici. Tu vysadám. Spolu s ďalšími policajtmi mi dohadujú odvoz kamiónom na západ a celá posádka dostávame fľaše s vodou. Zatiaľ prišiel na mýtnicu aj kamión, čo takmer spôsobil haváriu, a tak sa tam už rozbehli všetci policajti. Ako to poriešili neviem, náš kamión sa už pohýna a ďalších niekoľko hodín do neskorej noci strávim s dvomi kamionistami, ktorí samozrejme nevedia anglicky.
Čo za mesto som to vlastne objavil? Počas cesty mám dosť času na rozmýšľanie a prichádzam k záveru, že som bol v liahni ich športových talentov na olympiády. V meste bolo totiž veľmi veľa detí s visačkami na krku v športových súpravách a všade naokolo plno športovísk. Číňania priam odkupujú od rodičov mladé talenty a naplno ich rozvíjajú podobne, ako to bolo v sovietskom zväze s hokejistami pod vedením Tichonova. Tieto deti neskôr triumfujú na olympiádach. Som si takmer istý, že teraz už viem aspoň o jednom z takýchto miest. A ako sa to mesto volá? To žiaľ netuším. Nenájdete ho ani na google mapách, je totiž zakryté textúrou, a tak máte pocit, že na mieste, kde by sa malo nachádzať nie je nič iné ako púšť.
Napadlo my-a co kdyby te dety ne byly sportovce,ale z tech zakrytich program cinanu na supervojaci a psychickych spionu.Slysel jsem ze maji takove,ze vybiraji talentovane dety a ze je cvici dal vyvyjet tech talentu … Co-mohlo by to byt?Co te navedlo predpokladat ze jsou te dety sportovce?
Usudil osm to len podla toho, ze mali sporotve supravy, ako ked nastupuje jeden sportovy kolektiv, vsetci mali podobne. Taktiez to, ze v meste bolo naozaj vela sportovisk… zvlast na to, ze tam ineho moc nebolo… a tie stadiony a haly aspon z vonky vyzerali fakt honosne. Na to, ze sme niekde uprostred nicoho je to zaujimave… Ale nic nemozem tvrdit s istotou. Je dost mozene, ze je to cele uplne inak. To sa uz ale asi nedozviem 🙂
Pocuj peto, ze si si toto vymslel :p
Si ma odhalil…
Ale kdeze neuveritelnych pribehov som zazil dost vela na to, aby som si musel dake vymyslat 🙂
Vsak ak by si chcel, mozeme sa tam spolu skusit vydat.
Dakujem za velkorysu ponuku, ale do mojho nabiteho casoveho harmonogramu by sa to len tazko zmestilo…;) inac by som fakt šiel.
Tomu hovorim dobry pribeh! Vyborne sa mi to citalo a tesim sa, ze som nasla blog o cestovani v slovencine a z miest, kam zavita malokto. Budem citat dalej pre inspiraciu! Som na cestach nieco vyse roka a Cina je jednoznacne na zozname. Nech sa dari, Hogy!
Dakujem pekne. 🙂
Tiez som nasiel Tvoj blog, dokonca uz tusim niekedy vo februari. Zapadna Cina je rozhodne zaujimave miesto na navstivenie a odporucam tam ist, co najskor. Tradicny sposob zivota Tibetanov a Ujgurov sa totiz rychlo vytlaca pod natlakom novopriselcov z inych casti ciny, ktori su tam stahovani z celej krajiny dostavajuc rozne vyhody. Stavaju sa tam zavratnou rychlostou panelakove stvrte a rozmaha sa tazba ropy a nerastov.
Hm, tazko sa to cita o tom vytlacani…planeta sa meni, ani nestihame vnimat kedy a ako. Stoji zato, aby si o tom pisal. Ty i ostatni, ktori to pozoruju a fotia (ak mozu).
A veru, spominam si, ako si doporucil stopovanie v Borneu v jednom komentari, ked si dobre pamatam 🙂
Drz sa!
Presne tak, mas dobru pamat 🙂