Veľkonočné tradície na Filipínach

Pre kresťanov z rôznych kútov sveta je Veľká Noc najvýznamnejším sviatkom. No tradície s ňou spojené sa výrazne líšia. Ako vyzerá Veľká noc na Filipínach?

Filipíny sú len jednou z dvoch prevažne rímskokatolíckych krajín v Ázii, tou druhou je Východný Timor. Kresťanstvo sem, podobne ako do Južnej Ameriky, priniesli španielskí misionári v čase, kolonizácie v 16. storočí. Filipínci berú náboženstvo veľmi vážne a svoju vieru dávajú na vedomie na každom kroku – napríklad na autobusoch (jeepney), domoch, či veľkých bilbordoch.

Skoro každý už počul o tom, že na Veľký Piatok sa na Filipínach ľudia nechávajú pribiť na kríž. No nemyslite si, že takýchto “blážnov” tam nájdete na každom kroku! Vlastne sa táto tradícia zrodila len relatívne nedávno a vykonávajú ju len asi na dvoch miestach vrámci celých Filipín.

Ja som sa zúčastnil tohoto krvavého rituálu v roku 2014 v meste San Fernando v provincii Pampanga na ostrove Luzon. Na Filipínach som sa ocitol náhodne vrámci svojej 14-mesačnej cesty stopom okolo sveta, ale keď už som tam bol vo Veľkonočnom období, nechcel som si nechať újsť príležitosť vidieť túto “šou”. A naozaj si myslím, že v súčasnosti už ide viac o šou, ako o čokolvek iné.

Na miesto prichádzame zavčasu ráno… uličky mesta sú plné zvedavcov a celý dav sa len veľmi pomaly hýbe. Hlavný ťah mieri k vŕšku na ktorom stoja 3 kríže, kde sa bude konať havný program – ukrižovanie. Kým sa tam ale dostaneme, čaká nás ešte dlhá cesta. Zástupy kravavých mužov sami seba v uličkách San Fernanda mlátia do chrbta bambusovými paličami na povraze. Krv z ich chrbta strieka na všetky strany a len máloktorý návštevník ostane čistý. Pre ľudí so slabším žalúdkom odporúčam radšej návštevu kostola.

Aby z chrbta krv naozaj dobre tiekla, treba chrbát buď narezať, alebo narobiť diery klincami – k týmto účelom sú pre sebatrýzničov na rôznych miestach prichystaní “dobrovoľníci”. Niektorí chlapi sa snažia zamaskovať svoju identitu čiernou šatkou na hlave, iným to je jedno. Tiež častou dekoráciou hlavy je kvetinvý veniec, ktorý má reprezentovať tŕňovú korunu.

Slnko pečie čoraz viac a mi vidíme konečne niečo nové. Chlap oblečený ako Ježíš vláči na pleci kríž, pričom jazdci na koňoch v rímskych kostýmoch ho občas válajú a bijú. Prizerajúce davy sa rozostupujú a umožňujú postup. Nosič kríža sa priam trasie a bez pomoci už nedokáže kríž niesť. Až po viac ako hodine prichádzame spolu s ním na miesto, kde dôjde k ukryžovaniu. Je tu už plno, ľudia sú uź nazhromaždovaný za ohradou, ktorá je natiahnutá asi v okruhu 200 metrov od krížov. Do vnútra sa dostávajú len bičujúci sa chlapi, ktori pred krížmi padajú na kolená a modlia sa.

Vľavo sa nachádza tribúna pre VIP hostí, mňa tam samozrejme nechceli pustiť. Zrazu som začul slovenčinu a prihovoril sa skupine turistov, ktorá sem prišla s cestovkou. Sú tu len na krátky čas, lebo majú nabitý program. Keď vychádzali z VIP časti, dali mi svoje vstupenky a tak som sa aj ja s priateľkou dostal do vnútra a mohol sa na všetko prizerať z blízka. Už prebieha asi 4. kolo ukrižovávania a na kríži sa ocitol aj prvý beloch, akýsi dánsky režisér, je tu preto viac kamier, ako je tomu vraj obvykle.

Vo VIP časti som sa prihovoril aj chlapíkovi, ktorý už bol na kríži 37x. Robí to pre svoju rodinu, aby bola zdravá. Hovorí, že on to už ani necíti, že keď mu prepichnú ruky, je to len ako keby ho pichla injekcia a tak si ako jeden z mála necháva pribiť o kríž aj nohy. Nie je to však také ako to mal Ježiš, pretože všetci tu stoja na podstavci a teda nemusia celú váhu tela držať klince. Celá táto šou sa končí poobede, dokopy bolo na kríži asi 20 chlapov, v minulosti dokonca aj niekoľko žien.

Táto zvláštna tradícia vraj vznikla v roku 1955, kedy sa ako prvý nechal ukrižovať istý muž z vďačnosti, že prežil pád zo strechy domu, ktorý staval. Odvtedy ho začali napodobňovať další.

Hlava filipínskej biskupskej konferencie arcibiskup Socrates Villages veriacich od takejto praxe odhovára. „Ak to, čo robíte, vás vedie k láske k ostatným, potom tým Boha potešíte. Ale ak chodíte na krvavé rituály len preto, aby ste sa nechali fotografovať a stali sa populárnymi, tak je to duchovná márnotratnosť,“ povedal.

Okolo 15. hodiny je už po všetkom. Toto je vraj čas, kedy sám Ježiš umrel. Vraciame sa do mesta Marilao, kde sme sa spolu s mojou priateľkou ubytovali u rodiny jednej našej kamošky. Večer nás čaká tradičný sprievod so sviečkami a vozmi, ktoré po centre mesta ťahajú desiatky rodín. Na vozoch sú postavy z biblie, ktoré sú pekne dekorované a nasvietené. Pravidelne sa zastavujeme a modlíme. Táto tradícia mi veľmi pekná a aj úprimnejšia, ako krvavé divadlo, ktorého some sa zúćastnili pred pár hodinami.

Veľkú noc na Filipínach hodnotím ako jeden úžasný zážitok. Som veľmi rád, že som mal možnosť to vidieť na vlastné oči a aspoň takto blogovým príspevkom to sprostredkovať aj vám.