Čo je zadarmo to je bezcenné?

Bezprostredne pred obchodom s potravinami, kde som chodieval nakupovať, rastie jabloň, hruška a orech. Ich plody sa váľajú v tráve a občas sa niektorý zakotúľa až na cestičku, kade prichádzajú do obchodu kupujúci. Nikdy som nevidel, že by niekto tieto plody zbieral. Však prečo by to robili, keď v obchode si môžu kúpiť tie pekné, importované, chemicky ošetrené jabĺčka len za euro. Tí, ktorý chcú mať pocit ešte lepšej kvality si zaplatia minimálne dvojnásobok a kúpia BIO jablká. Na jednej strane ma teší, že všetky tie BIO jablká, lahodné hrušky a parádne orechy spred obchodu ostanú len pre mňa a zadarmo, zároveň sa ale nedokážem prestať čudovať, prečo tie jablká zadarmo nik nechce?

Rovnako je to aj s ďalšími ovociami, ktoré u nás rastú divoko a nikto o ne nestojí. Kedysi dávno ešte za čias Márie Terézie boli okolo ciest na Slovensku vysadené ovocné stromy, aby obchodníci v lete mali možnosť sa občerstviť. Toto bola geniálna myšlienka a v mnohých častiach Slovenska stále možno tieto stromy (resp. ich potomkov) nájsť. Žiaľ medzičasom sa bezplatné veci stali bezcennými. Áno viem, tým, že ovocie rastie pri ceste, tak sa tam dostávajú škodlivé látky z áut… bla, bla, bla, aj tak som presvedčený o tom, že sú zdravšie ako tie v obchode.

Reklama nám úspešne zafixovala do hlavy, že vyššia cena znamená vyššiu kvalitu a tým úmerne stúpa aj naša spokojnosť. Ciže s koňom zadarmo asi nemôžeme byť spokojní.

To, že ľudia (hlavne tí bohatší) si nevážia to, čo je lacné si uvedomujú aj predajcovia suvenírov, prevádzkovatelia hotelov, aerolínií a ďalší, ktorí práve na tom slušne zarábajú. Musia totiž vyššou cenou vyvolať v spotrebiteľovi pocit, že ponúkajú kvalitu. Napríklad predajca suvenírov nemal tržby, keď predával suveníry lacno. Až keď nastavil ceny na úroveň konkurencie, začali to ľudia kupovať. Ako by ste sa tvárili, keby Vám hotel ponúkol ubytovanie v izbe pre dve osoby za 5 dolárov? Asi väčšina ľudí by tam ani nevkročila, lebo by čakali, že tam budú šváby, špina, smrad, … a zaplatili by ste si radšej izbu za minimálne 50$ na noc. Presne toto sa mi stalo napríklad v Kambodži, kde som prespal v hoteli v meste Kratie za 5$. Nebolo to zlé, v cene som mal aj welcome drink, bazén, internet, kávu, čaj, sprchu s teplou vodou a tuk-tuk do centra mesta zdarma. V tom istom hoteli spal aj cca 40 ročný Nemec Hans, s ktorým som si večer pokecal. Bavlili sme sa aj o hoteli a spolu sme si pozreli obe naše izby. Zistili sme, že sú úplne totožné a máme v cene tie isté služby. Len on si zaplatil 10x viac, lebo v lacnom by spať nechcel.

Na internete je veľké množstvo online kurzov, ktoré sú zadarmo a ak sa aj do nich človek prihlási, tak ich nakoniec neabsolvuje, lebo nejak sa nevie prinútiť. Keď si ale zaplatí za porovnateľný kurz 300 eur, tak sotva sa stane, že by ho celý neabsolvoval. A príkladov sú tisíce, dokonca si človek aj partnera, ktorého si musel vybojovať váži viac ako toho, s kým sa dal „dokopy“ veľmi ľahko. Asi to máme nejak v sebe dané.

Poznám človeka, ktorý má celé vybavenie svojho domu zadarmo. Keby ste to videli, tak by ste to v živote nepovedali. Býva v Innsbrucku a v ich štvrti sa pravidelne robia akcie, keď ľudia prinášajú veci, ktoré už nepotrebujú a ktokoľnek si ich môže zobrať. Ja vášnivý bicyklista a skladá aj bicykle pre pretekárov a veľkú časť bicyklov poskladal z častí, nájdených na smetiskách. Kým iný človek by nič zo smetiska nechcel ani zadarmo, tak on oživuje smeti a vracia im hodnotu – vlastne ich hodnotu vytvára tým, že ich opäť za peniaze predáva. Ľudia priveľa nakupujú a tak aj mnoho dobrých vecí vyhadzujú. Veľmi sa mi páčia projekty ako Zóna bez peňazí, Od komunity a mnohé ďalšie, ktoré pomáhajú znižovať množstvo odpadu a zároveň šetriť peniaze. To čo jeden už nepotrebuje sa druhému môže ešte hodiť.

Často platíme úplne nezmyselné sumy aj keď netreba. Pritom tým, že by sme niečo mali zadarmo, by sme mohli dokonca aj pomôcť, napríklad životnému prostrediu. Napríklad také zvieratko z útulku namiesto kúpeného, ovocie z divých stromov namiesto importovaných, voda z vodovodu namiesto kupovavanej balenej, …

Nie náhodou som zabrdol do problematiky vecí zadarmo. Čo všetko je vo svete zadarmo, alebo za veľmi nízku cenu, som si naplno uvedomil až keď som cestoval po svete. A darilo sa mi to s minimálnymi nákladmi. Dnes keď sa ma na prednáškach ľudia pýtajú, ako je to možné, že som si dokázal zo slovenského platu nasporiť na to, že by som mohol cestovať aj pár rokov, odpoveďou je v prvom rade vysvetlenie, že veľmi veľa vecí sa dá riešiť zadarmo (stopovanie, couchsurfing, stanovanie, ovocie zo stromov…). A na to sa ľahko šetrí! Tie najlepšie zážitky aj tak bývajú zadarmo, to, čo sa dá kúpiť za peniaze, je lacné!

Rozmýšľam, či do tejto kategórie zaradiť aj film. Predsa len môžem ho stiahnuť zadarmo, ale môžem naň ísť aj do kina. Sťahovačov filmov je naozaj mnoho a nevadí im mať niečo zadarmo. Že by ich lákalo to, že je to ilegálne (zakázané ovocie), alebo si jednoducho povedia, že ten film pre nich nemá takú hodnotu. Prečo si to neuvedomia aj pri niečom inom?