Ako som si nasporil na 3 roky cestovania

Otázka financií býva jednou z najväčších prekážok pre mladých ľudí, ktorí chcú cestovať po svete. Nebolo tomu inak ani u mňa, a preto sa podelím o to, ako som si  zo slovenského platu za 1,5 roku nasporil dostatok peňazí, aby som sa mohol zbaliť a na 3 roky vypadnúť do sveta.

Musím ale hneď v úvode upozorniť, že hoci píšem o tom, že som si nasporil na 3 roky cestovania, v skutočnosti som nakoniec svoj plán nesplnil a vrátil som sa domov už po 14-tich mesiacoch. No nevrátil som sa pre nič iné ako kvôli svojej priateľke a keby nebolo nej, tak by som zrejme svoj prvotný zámer splnil. Teda financie neboli dôvodom na návrat… 🙂

Po skončení školy som si uvedomil, že viac ako stráviť zvyšok života prácou, ma láka spoznať svet. Ako študent som zarábal akurát toľko, koľko som míňal, pretože som študoval mimo trvalého bydliska a všetky výdavky si platil sám. S minimom peňazí na účte som absolvoval niekoľko prvých výletov stopom po Európe. Moje náklady na dvojtýždňové výlety vychádzali v priemere na 20€. Časom mi ale Európa nestačila, a tak som sa začal pohrávať s myšlienkou precestovať “celý svet”. S príchodom zimy som sa zamestnal a pustil sa do sporenia, aby som si mohol splniť svoj sen.

Pracoval som v Bratislave za 1000€ v hrubom, čiže na účet mi chodilo asi 760€. Nie je to veľa, no každý mesiac po zaplatení všetkých výdavkoch som dokázal ušetriť asi 550€. Väčšinu výdavkov pohltilo trio: nájom, strava a transport. Keď mi po roku stúpol plat na 1200€ (900€ v čistom), moje úspory začali rásť tempom asi 700€ mesačne. A tak som pred cestou, po vybratí stavebného sporenia (2000€) a po investovaní 1400€ do výbavy, poistenia, očkovaní a ďalších vecí, mal na konte 11000€ pripravených na svoju trojročnú cestu.

Jasné, že 11000€ tiež nie je veľa peňazí a mnoho ľudí si nevie predstaviť, že by im to stačilo na 3 roky. Vyžaduje si to istú schopnosť cestovať nízkonákladovo, veď o tom ešte napíšem nižšie. Vráťme sa k otázke, ako si to vôbec nasporiť…

1. šetrenie na ubytovaní

Na ubytovanie nemám vysoké nároky, a tak som dlhodobo žil na internáte (aj načierno) a platil 60€ mesačne. Raz som vrámci prípravy na cestu strávil mesiac aj zadarmo, keď som prespával pod celtou neďaleko Železnej studienky a odtiaľ chodil pešo do roboty s čistou hlavou (kolegovia to ani netušili, sprchoval som sa a pral si v studničke).

2. šetrenie na strave

Stravovať sa dá oveľa lacnejšie, keď si človek odpustí návštevu reštaurácií a začne si variť sám alebo s kamošmi na podnájme. Ráno, kým raňajkujem, si zvyknem navariť jednoduchý a zdravý obed. Bežné denné náklady na jedlo mám vo výške ceny gastrolístka. Nekupujem sladkosti, balené vody a iné zbytočnosti. Kto má to šťastie, že môže ostať dlhšie v rodičovskom hniezde, ušetrí veľa na nájme a strave (ja som to šťastie nemal)… no aj tak som slušne usporil oproti bežným ľuďom.

3. šetrenie na doprave

Náklady na dopravu sa dajú výrazne znížiť, keď človek nie je príliš pohodlný a lenivý. Ja som po Bratislave zvykol chodiť pešo (9 km cesta do práce a rovnako dlhá cesta z práce – z Mlynskej doliny ku Kuchajde cez Slavín). Z Bratislavy do Liptovského Mikuláša som rok a pol dochádzal stopom – a raz aj na bicykli (300km/deň).

4. šetrenie na zábave

Krčmám som nikdy neholdoval, a tak moja zábava nešla výrazne do peňazí. Hrával som spoločenské hry s kamošmi, chodil na turistiku, bicykloval a takto som sa zároveň udržiaval vo výbornej kondícii bez fitnescentra.

5. eliminácia výdavkov na zbytočnosti

Popri týchto vyššie spomenutých oblastiach som výrazne eliminoval náklady na všetko, čo človek naozaj nepotrebuje. Investoval som však peniaze do oblastí, ktoré sa mi mohli hodiť. Napríklad som navštevoval cestovateľské prednášky. Naplno som využíval aj bezplatné alternatívy vzdelávania a sebarozvoja. Napríklad ted.com, coursea.org, duolingo.org a ďalšie. Hlavne ale nefajčím, nepijem, negamblujem,…

6. prehľad vo výdavkoch

Aby som presne vedel, kam mieri každý cent, ktorý som si zarobil, okamžite som si zapisoval všetky svoje výdavky vrátane všetkých pohybov na účtoch. Tak som vedel v každom okamžiku presne povedať, koľko peňazí dokopy mám, ako som ich získal a kam koľko putovalo. Vyhodnocoval som is aj mesačné prehľady, a preto som presne vedel, kde mám medzery, kde sa dá ísť s výdavkami nižšie a podobne. Na toto odporúčam použiť skvelú bezplatnú smartfónovú aplikáciu financisto, alebo aspoň googlovský sheet, či iný “excel”.

Myslím, že ustrážiť si výdavky nie je nič ťažké, keď si človek uvedomí, aké má k tomu dôvody a aká odmena ho za to čaká. Čo mne dalo 14 mesiacov na ceste? Pre začiatok môže byť veľmi užitočné so sebou peniaze nosiť len vtedy, keď človek vie, že ich bude potrebovať a aj vtedy si zobrať len toľko čo treba. Pre istotu si bežne nebrať ani platobnú kartu…

Po analýze výdavkov sa človek môže zamyslieť, či sa mu náhodou neoplatí zmeniť mobilného operátora, bankový účet, presťahovať sa, posplácať pôžičky, predať alebo rozdať veci, čo nepotrebuje a podobne…

Milionár v Iráne

Milionár v Iráne

Ako peniaze nerozflákať ani počas cesty?

Koľko peňazí si ale človek potrebuje na cestu nasporiť, záleží od toho, akým spôsobom chce cestovať. Keď som si už ale dal námahu so sporením peňazí, bolo by mi ľúto to všetko rozflákať za 3 mesiace, a preto som pokračoval v šetriacom móde aj na ceste. Napríklad moje náklady na ubytovanie za prvých 6 mesiacov boli spolu 2,5€. Základom bolo prespávanie v stane a u pohostinných miestnych (dá sa dohodnúť napríklad cez couchsurfing). Dopravovať sa dá aj stopom, alebo sa dopravovať tak, ako to robia miestni (nevyužívať taxíky a turistické autobusy). Stravovanie v turistických reštauráciách tiež neodporúčam. Človek sa môže dobre najesť tam, kde sa stravujú miestni a zároveň spozná ich skutočnú kuchyňu za primeranú cenu. Tu si môžete pozrieť moje kompletné výdavky počas 14 mesiacov na ceste cez 25 krajín na troch kontinentoch.

Jednotlivým problematikám sa do hĺbky venujem aj vo svojej knižke Okolo sveta s palcom hore. V knihe som spísal aj veľa praktických informácií o tom, ako je možné dlhodobo cestovať nie len lacno, ale aj bez starostí. Kniha bola preložená do 6 jazykov a má veľmi pozitívny ohlas od stoviek čitateľov.

Kamarát Lukáš Čech napísal k problematike zarábania peňazí dve veľmi zaujímave knihy:
Ako si vybudovať úspešnú kariéru,
Cesta k finančnej slobode.
Môžu byť práve pre Teba veľmi vhodným zdrojom inšpirácie, aby sa ti podarilo dostávať za svoju prácu primeranú odmenu a aby si so zarobenými peniazmi vedel rozumne nakladať. Potom sa Ti určite podarí si ľahšie zarobiť a nasporiť aj na plnenie svojich cestovateľských snov. 😉

(Visited 4 476 times, 2 visits today)

You may also like...

21 komentárov

  1. coolzena píše:

    Ahoj, fandim ti, pretoze dokazes v dnesnej dobe zit v podstate “bez penazi”. Vela ludi to nepochopi, pretoze dnes fici konzumny sposob zivota… Drzim ti palce 🙂

  2. Dada píše:

    Ja držím palce, Hogy a úplne Ti fandím! Človek má cestovať, kým je mladý a kým sa to dá a vyhovuje mu to aj takto nízkonákladovo; myslím, že sa pritom veľa naučí aj do života, ktorý ho čaká neskôr! Takisto vie potom odovzdať veľa zo svojich skúseností a zážitkov svojim deťom a posúvať to ďalej.
    Keď som bola decko, tatko ma brával ako bývalý železničiar za pár šupov na FIP-ky (tí, čo to nepoznáte: niečo ako voľný lístok na celú danú krajinu cca 20 korún na osobu) do rôznych európskych krajín, spávali sme v nočných vlakoch alebo na staniciach, plážach,… To dobrodružstvo vo vás ostane a rozmýšľate, ako ho odovzdať ďalej svojim deťom a o to sa teraz snažím aj ja 🙂

    • hogy píše:

      Skvelé, som veľmi rád, že sme na rovnakej vlne. Aj ja by som rád svojim deťom (keď budú) sprostredkoval dobrodružstvo a dal im možnosť poznať svet taký, aký naozaj je a nie taký, ako ho vidia ľudia v TV. 🙂

  3. Anna Vrabcová píše:

    Mne sa to páčilo. Samozrejme, keď je človek este mladý a zdravý, tak sa dá všetko vydrzať. Ale pozor na to, aby si pri stanovackách neprechladol. Alebo aby si nestretol na ceste nejakého zločinca.
    Ja tiež poznám príjmový a výdavkový systém robila som si ho už na Slovensku a neskôr aj počas studia v Japonsku. Tieto veci ohľadom šetrenia chápu a pochopia len ľudia, kt. Museli šetriť. A my si to vsetko potom tak trochu inak vážime. Ze?

    • hogy píše:

      Je mi jasné, že stať sa na cestách môžu aj zlé veci a dačo som si aj ja zažil, ale takto spätne je to vždy len zážitok, ktorý ma vždy niekam posunul. Človek sa učí celý život na všetkom, čo zažije.
      Presne ako vravíš, kto sa snažil si na niečo nasporiť, tak ma chápe, ale pre veľa ľudí je takéto mierne odopieranie si vecí, ktoré naozaj nepotrebujem, cudzie. Ale nevadí, kto chce, môže sa na mojom príklad inšpirovať, kto nechce, nemusí. 🙂

  4. Borhan píše:

    Hello Peter,
    How you doin dude?
    This is Borhan, From Iran / Urmia. Remember me?? 🙂
    how is life going?
    I liked to read your article but its not in English. also google translae doesnt help so much 🙂
    Anyway just want to say Hi.
    When you come to Istanbul don’t forget to contact me.

    • Rendule píše:

      Peter doesnt rememeber you but me of course 🙂 Next week I am going again to Iran and hope this year I will visit you in Istanbul. What is your plan for New Year? 🙂 Renata

      And Peter please start to write ur multi language blog, please 🙂

      • hogy píše:

        Of course I remember you, Borhan!
        Welcome here! I am preparing english version of site as well as english version of my book. I will let you know, when it is done. 😉

        What a news here, Rendula is going back to Iran, wow. Why you didnt say it to me? tztzt

        • Borhan píše:

          helloooo renataaa. how are you?? its a good news to hear that you like Iran that much, i will go to Iran on 18 march and will come back to Istanbul on 27 march. If you come to Istanbul dont forget to contact me. 🙂

        • Borhan píše:

          i will be happy to read your experiences. do it very sooon 🙂

  5. Zevla píše:

    Dík za další potvrzení, že to jde 🙂 (Plánuju něco podobného a čekám, že zvládnu nahrabat tak třetinu toho, co jsi měl ty, na rok.)

  6. Zuzka píše:

    Akože super, ale čo ja viem… Podľa mňa je skôr smutné, že človek na Slovensku si ako programátor či čo to nevie zarobiť na slušný komfort bývania, života a pod. a zároveň nasporiť v pohode na cestovanie a stane sa radšej oficiálnym bezdomovcom, aby potom ako bezdomovec fungoval aj vo svete? Spôsob cestovania za menšie náklady je ok, ale spávať pomaly pod mostom, čakať, čo mi kto hodí na jedenie a stopovať a v podstate zneužívať a spoliehať sa na každého dookola kto mi dá čo zadarmo a na tom si založiť svoj úspech 😀 To mi nepríde celkom ok.

    • hogy píše:

      Vôbec to tak nebolo, ako si to predstavuješ. Nemal som pocit, že sa obmedzujem tým, že som neplatil za veci, ktoré nepotrebujem. Dokázal som sa uživiť sám, nežobral som, nekradol som, nič zlé som nikdy nespravil. To, že je uskromnenie sa mimo Tvojho chápania je len a len Tvoj problém. Však ja Ti nevravím, že máš žiť tak ako ja. Ja som len chcel ukázať, že kto chce, ten to dokáže.

  7. Pacmaga píše:

    Dáko mi tie tvoje čísla nekoresponduju so skutočnosťou. koľko percent šlo dole? Jedine ze by si vlastnil teleport ktorý občas funguje.. .
    Jo dnes teleport funguje môžem sa teleportovat a nezaplatit víza a hneď sa zastavím aj u maminy na obede 😉
    Ak ho teda vlastnis podeľ sa radšej o to kde si ho vzal a nezavadzaj budúcich cestovateľov 😉

    • hogy píše:

      Nechápem, ktoré čísla Ti nesedia. Nie je tam ani žiadne skreslenie informácií, však prečo by som to robil? Celý ten prehľad som si robil priebežne a čisto pre seba, aby som sám vedel, koľko som minul a na čo. Všetky víza sú tam uvádzané aj s popisom o ktorú krajinu ide a to som ešte často (kvôli svojej nevedomosti) zaplatil mnoho vecí, ktoré som ani platiť nemusel…

  8. Peter_man píše:

    Mne sa to naopak veľmi páči. Máš plán máš víziu a hlavne ak máš cieľ prečo do toho neísť?
    Niekomu je dobre ak má zázemie niekto to nepotrebuje ak má iné hodnoty.
    Odo mňa máš “PALEC HORE” 🙂

  9. Ivana píše:

    Je to síce všetko pekné ale závisí to aj od uhla pohľadu…Je človek ochotný nič nevlastniť okrem penazí a jedného batoha a cestovať?Je si vedomý, že po skončení “tripu” sa nemá kam vrátiť, nemá prácu, nemá zázemie a musí v podstate začínať odznova?Je ochotný žiť a cestovať na úkor iných ohľadom stopu a ubytovania, keď už len slušnosť káže nechať domácemu ktorý ma ubytuje/vodičovi ktorý ma vezie nejaké drobné za ochotu? Prepáč ale za mňa nie, normálny človek (možno si poviete člen stáda) myslí aj trochu ďalej než len rok dva dopredu a tešiť sa ako uvidím svet ale mať aj cieľ niečo v živote vlasniť, niekoho mať rád a žiť pre niekoho a nie raz rozprávať deťom (keď sa k nim po 10 rokoch možno človek dopracuje) ako som býval na Železnej a vzdal sa normálnych súčastí života len preto, aby som čosi videl a po návrate domov začínal odznovu 🙁

    • hogy píše:

      Áno, takto rozmýšľa žiaľ väčšina ludi… skús si prečítať čo mi to cestovanie dalo, možno zmeníš názor:
      https://www.hogy.sk/12-veci-co-mi-dalo-dlhodobe-cestovanie-stopom/
      Okrem toho, nikdy som o nič nezobral a sam som toho veľa ľudom rozdával. Však uvádzam výdavky a pozri si napríklad kolónku dary, koľko som rozdal a tiež som sa snažil pomáhať ako sa dalo.
      Každý ma ale v živote iné priority. Ak tvojou prioritou nie je cestovanie, necestuj…

    • burtie píše:

      nemyslim si, ze je to take ciernobiele ako pises. vela ludi si kupi drahy byt, ma pracu, ma sa aj kam kazdy vecer vratit, ale po zaplateni hypo a stravy mu ostane par eur. nedajboze o par rokov v dnesnej neistej dobe jeho pracovne miesto presunu do indie a on si zufaly v strese hlada minimalne rovnako plateny job, aby neostal na ulici. toto je pre niekoho normalna sucast zivota a “myslenie do buducna”.
      pre niekoho hladat si pracu a podnajom = zacinat od nuly. ale niektori to robia aj kazdych par rokov, su flexibilni a neostavaju zbytok zivota niekde, kde sa neposuvaju dalej. takze aj to zalezi od uhla pohladu 🙂